Slovensky / English

Vajcia ani korbáče nám nestačia, na Veľkú noc vstávame z mŕtvych

Ak Ježiš vstal na Veľkú noc z mŕtvych, môžeš aj ty!

Asi nie je náhoda, že som zrovna v tejto dobe objavila, koľko zo mňa je čistá mŕtvola. Recyklujem možno sympatické, ale prevzaté, naučené myšlienky a múdrosti; recyklujem možno sympatické, ale naučené formy správania a recyklujem niekoľko aj sympatických aj veľmi nesympatických obrán, ktoré ma od detstva chránia pred bolesťou – ako napríklad zámerne milé slová, keď chcem niečo od druhého získať; hnev, keď chcem niečo od druhého získať; špekulovanie a racionalizácia, keď utekám od nepríjemných pocitov v tele do bezpečia hlavy; i napríklad, keď poskytujem psychoterapiu mojim klientom, a tak sa úspešne vyhýbam tej vlastnej.

Čo je skutočné PRAVÉ JA a čo nepravé a falošné tzv. PROTEKTÍVNE JA, známe v psychologickej terminológii ako súbor masiek, obrán a naučeného správania, ktoré nie je autentické, ale pomáha nám vyhnúť sa (starej i novej) bolesti?

TO, KTO SI DNES MYSLÍŠ, ŽE SI TY, JE DOSŤ MOŽNÉ, ŽE NIE SI NAOZAJ TY.

Neviem, či som ťa potešila:) Verím, že niektorých áno. Čokoľvek vo svojom živote cítiš, vrátane vygradovanej emocionality, depresie, úzkosti a čo vo svojom živote robíš, vrátane pestovania závislostí (na látkach, práci, sociálnych sieťach), impulzívneho správania, (seba)deštruktívneho a toxického správania, vzťahov a najrozličnejších obranných mechanizmov, ktoré si si vyvinula, aby si prežila v tomto svete, NIE SI TY. Je to únik od tvojho pravého Ja, ktoré je v bolesti. Od nej v skutočnosti unikášA i keď tvoje úniky ti tiež spôsobujú bolesť (vo forme dohryzeného tela či psychiky, opice, pocitov hanby a viny, rozpadnutých vzťahov či premárneného času alebo eur), ako učím účastníkov môjho programu CESTA BLAHA | Spät k sebe, zástupná (sekundárna) bolesť je pre teba stále znesiteľnejšia ako pôvodná (primárna).

A tak po nej nepátraš, iba od nej utekáš.

A dosť možné, že na konci už ani nevieš, kto si a prečo niečo robíš. A nemáš nad tým kontrolu, akoby „sa ti to všetko zlé deje samé“. Chcem, aby si vedel, že to je možno tvoja realita, skutočnosť, ktorú dennodenne žiješ, ale nie je to tvoja PRAVÁ TVÁR. Pravé Ja je v tebe častokrát niekde skryté, zakopané, zamknuté na päť zámkov v 13.komnate, lebo mu nebolo a stále nie je dovolené sa prejavovať autenticky, pravdivo, naplno AKO TY. Utvárať a rozvíjať seba slobodne. A s radosťou.

Bez hanby a viny. Bez seba-odmietania. Neznášania sa. Seba-sabotáže. => (pozn. tu už vieš, že nie si svoj najlepší kamarát…)

Toto odpojenie od seba sa okrem vyššie opísaného rizikového správania prejavuje pocitmi prázdna, nudy, otupelosti, strnulosti, neschopnosti cítiť, nadväzovať a udržiavať chutné vzťahy s druhými ľuďmi, pocitom mechanického života, keď „žijem ako robot“. JE TO NESCHOPNOSŤ BYŤ ŽIVÝ.

Živé telo, mŕtva duša. A TEJTO DESIVEJ (NE)SKUTOČNOSTI VLASTNÉHO (NE)ŽITIA SI ANI NIE SI VEDOMÝ. No proste si ani neuvedomuješ, že si mŕtva. Alebo kde si mŕtva a kde iba prežívaš. Si možno výkonný, máš i úspech a zatiaľ stále fyzické zdravie. Ale nie je to ono. Radosť chýba, alebo netrvá dlho. (Ja som si svojho mŕtvolného stavu nebola vedomá až donedávna, keď sa všetko pre mňa našťastie zmenilo a preto ti o tom píšem. A ten pocit zmeny je neskutočne dobrý a pritom je prvýkrát skutočný… Napriek rôznorodým úspechom z obdobia predtým, akoby som až teraz konečne začínala žiť a mala všetky zdroje k dispozícii. Už dýcham:)

Z vlastnej skúsenosti je najhoršie, že sa s touto nepravou, protektívnou, neživou existenciou začneš identifikovať a na svoje pravé Ja úplne zabudneš. Považuješ súbor najrozličnejších svojich konaní a nekonaní, obrán, únikov a útokov za seba samého, neznášaš ho, no zároveň pedantne udržiavaš pri živote. Nevzdáš sa ho, lebo sa predsa nevzdáš (akože) seba. Čo by potom z teba ostalo? No najskôr veru NIČ. To je normálna fáza liečenia. Smelo do nej!

Niektorí odborníci toto protektívne Ja nazývajú EGO. A vieme, že ego, už raz ako vzniklo, nerado zaniká. Nerado sa rozpoznáva ako falošné, nepravé Ja. Tuší, že to by bol jeho koniec. Lenže presne to je nutný proces na ceste k tvojej slobode! Musíš byť ochotná sa vzdať tej časti seba, ako sa poznáš, no ktorá vlastne nikdy nebola naozajstnou tebou. Našťastie. Iba tvojou obranou v nebezpečnom svete tvojich „najbližších“. Ohroziteľov. Zneužívačov. Zanedbávačov. Klamárov. Manipulantov a ignorantov (tiež ľudia žijúci v svojom pekle, nevedome, z ega, šíriac peklo, lebo nevedia lepšie).

Nikdy tam pre teba neboli, lebo tu (ani pre seba) nie sú. Sú to živí mŕtvi.

Rozumiem, ak úplne nerozumieš:) Prosto, ego je dôvod, prečo nie si úplne živá. A preto musí zomrieť! Lenže aby sa tak stalo, musíš sa najskôr uvidieť, aká si ty živá mŕtvola:))) Pozrieť sa pravde, sebe priamo do očí. I keď bolí. To, čo bolo doteraz nevedomé, musí byť uvedomené…

UVIDENIE PRAVDY (SVOJEJ MŔTVOLY) => SMRŤ EGA (SVOJHO NEPRAVÉHO JA) => PRAVÉ JA PRICHÁDZA NA SCÉNU A VŠETKO MENÍ K LEPŠIEMU (OŽITIE)

Využi tieto veľkonočné sviatky na svoje znovuzrodenie a pochovaj všetko nezdravé a nepravé, čo nie si a nikdy si naozaj nebola ty a po tridsiatich dňoch seba-reflexie vstaň z mŕtvych ako Ježiš Kristus, TY, NAOZAJSTNÁ TY… Haleluja! Alebo povstaň z popola ako vták Fénix (nekresťanská verzia toho istého príbehu;).

Ak chceš s týmto čisto vnútorným procesom pomôcť, prihlás sa do BlahoKlubu. Už túto stredu, 7.4., večer tam vstávame z mŕtvych;) Budem zdielať silný proces, ktorý pomohol nielen mne, ale mnohým iným.

Odvážne a s láskou,

MARCI

P.S. Prosím nenaleť na to, že Veľká noc je o vajíčkach a korbáčikoch. Prípadne príhovore farára, ktorému nerozumieš nielen ty, ale ani on sám (ďalšia mŕtvola). To všetko je len dekorácia niečoho oveľa hlbšieho. Choď po podstate (seba)…