Trauma

Rodíme sa do traumatizovanej spoločnosti. Otroctvo, stredovek, vojny, toxický patriarchát či matriarchát a iné rodové zranenia urobili svoje a zanechali v nás stopy.

Takmer všetci sme do nejakej miery traumatizovaní, aj keď si to neuvedomujeme. V tejto sekcii sa dozvieš ako trauma vzniká, ako sa prejavuje a ako ju môžeme liečiť. Tiež si môžeš vyrátať svoje trauma skóre = záťaž, ktorú si nesieš.

Na úvod niekoľko faktov o traume:

Trauma nie je to, čo sa ti stalo (udalosť), ani to, čo ti v detstve chýbalo. Trauma je následok týchto, často sa opakujúcich udalostí (obdobia) na tvojom tele a psychike.

Trauma vzniká, keď je niečoho príliš ťažkého, príliš veľa, príliš skoro ALEBO niečoho potrebného príliš málo, príliš dlho.

Traumu, kým nerozpustíš, si nesieš vo svojom nervovom systéme.

Trauma (a vrodené mechanizmy prežitia ako útok, útek, zamrznutie, podliezanie, podrobenie sa a pripútanie) NIE JE voľba. Ide o automatickú odpoveď tela na škodlivé životné okolnosti s cieľom chrániť a šetriť svoje zdroje a energiu. Zdolať alebo ustáť zlé.

" Trauma nie je v príbehu, ktorý sa ti stal, trauma je v tom, čo v tebe zanechal. "

Trauma sa udeje, keď nemáš na výber a musíš si sám/a poradiť s nepriaznivými, neprimeranými, extrémnymi, nevhodnými, bolestivými, či zadenbávajúcimi životnými okolnosťami a nie je tam nikto pre teba, kto by sa ťa zastal, vypočul, pomohol ti spracovať to zlé, čo sa ti stalo. Medzi najväčšie traumatické uddalosti patria:

  • Emocionálne zneužitie (alebo psychologické zneužívanie)
    Forma zneužívania, pri ktorej sa zneužívateľ snaží kontrolovať jedinca prostredníctvom citových manipulácií, zastrašovania, vyhrážok a trestov napríklad cez kritizovanie, zahanbovanie, obviňovanie, ironické poznámky, krik, ignorovanie a nezáujem o citové prežívanie obete. Zneužívateľ (rodič, opatrovník či iná blízka osoba) konštantne jedinca ponižuje a podkopáva jeho sebahodnotu a narušuje duševné zdravie. Cieľom emocionálneho zneužitia je obeť očierniť, spochybniť, izolovať a umlčať.
  • Fyzické zneužitie
    Akékoľvek zámerné či impulzívne správanie zneužívateľa (rodiča, opatrovníka či inej blízkej osoby), ktoré vedie ku zraneniu, telesnému poškodeniu či akémukoľvek fyzickému napadnutiu a utrpeniu (napr. fackovanie, štípanie, škrtenie, kopanie, strkanie…)
  • Zanedbávanie
    Forma zneužívania, pri ktorej zneužívateľ neposkytuje potrebnú starostlivosť a opateru osobe, ktorá je v jeho zodpovednosti. To môže zahŕňať nielen zanedbávanie potrieb vyživovacích, materiálnych či zdravotnej starostlivosti, ale najmä nenapĺňanie emočných potrieb dieťaťa (napríklad nezáujem, ignorovanie, nereagovanie na volanie po pozornosti a pomoci, čo najmä u detí spúšťa strach, smútok, depresívne pocity, pocity samoty či dokonca pocit “mŕtveho v živom tele”, beznádej a bezmoc).
  • Opustenie a strata
    Nezáujem, odchod alebo smrť rodiča, opatrovateľa, či iného blízkeho človeka.
  • Hraničné a život ohrozujúce udalosti
    Pády, nehody, napadnutie, dusenie sa, topenie sa, vojnové činy, prírodné katastrofy, invazívne lekárske zákroky.
  • Sexuálne zneužitie
    Požadovanie a vnucovanie sexuálneho aktu jednou osobou druhej. Sexuálne zneužívanie zahŕňa všetky aktivity, pri ktorých je obeť (žena, muž, dievča, chlapec) zneužitá na sexuálnu stimuláciu či ukájanie zneužívateľa (môže to byť rodinný príslušník, sused, kamarát, súrodenec, učiteľ, tréner, duchovný, kolega, šéf a iní). Za sexuálne zneužitie sa tiež považuje sexuálne obťažovanie, nevhodné dotyky a narážky, poznámky, odhaľovanie intímnych častí tela a donucovanie k sexuálnej aktivite pod hrozbou straty zamestnania, opatery a iných výhod.

Mnoho ľudí, možno vrátane Teba, si myslí, že sa ich trauma netýka, pretože nezažili ťažkú autohaváriu, vojnu, či sexuálne zneužitie. Traumu však môžu spôsobiť i na prvý pohľad menej závažné situácie. Môže sa jednať o bolestivý chirurgický zákrok, návštevu zubára či opustenie alebo hádky s blízkym človekom. 

"Trauma nie je udalosť. Trauma je skúsenosť a jej následok v tvojom nervovom systéme"

Mnoho ľudí si taktiež neuvedomuje, že trauma, pokiaľ nie je uvoľnená, prežíva v našom tele a jej neblahé dôsledky poznáme vo forme chronických ochorení, úzkostí, depresií, pocitov prázdna, straty či odpojenia od seba (tzv. depersonalizácie a disociácie) a neschopnosti sa primerane zapojiť do spoločnosti a žiť naplno, pokojne, v spojení so sebou a druhými.

Príznaky traumy (čím viac, tým väčšia trauma):

  • Chronický stres a vypätie
  • Poruchy spánku
  • Úzkosti, panické záchvaty
  • Výbuchy hnevu a agresie
  • Rýchla zmena nálad a emócií z jedného extrému do druhého
  • Depresie
  • Sexuálne poruchy
  • Chronické ochorenia a bolesti
  • Bolesti hlavy, chrbta, žalúdka
  • Stiahnuté, zovreté telo (v kŕči)
  • Znehybnenie, zamrznutie
  • Znecitlivenie
  • Zúžené vnímanie
  • Precitlivenosť na podnety, dotyk a hluk
  • Popieranie
  • Amnézia a zábudlivosť
  • Samovoľné pohyby, úľakový syndróm, prehnané reakcie
  • Ťažkosti s upokojením sa po zaplavení emóciami alebo stresom
  • Nervová dysregulácia, neschopnosť regulovať svoje myšlienky, nalády a kroky
  • Telesné a duševná mobilizácia (potreba byť v strehu, v pozore) spojená s neschopnosťou vypnúť
  • Problémy s pozornosťou, sústredením sa a správaním (OCD, ADHD)
  • Vyčerpanie, vyhorenie, bežné veci sa stávajú namáhavými
  • Seba-poškodzovanie
  • Závislosti
  • Workoholizmus
  • Perfekcionizmus
  • Uzavretosť
  • Pocity prázdna, nudy
  • Myšlienky o samovražde, túžba neexistovať
  • Beznádej, bezmocnosť, slabosť, neschopnosť
  • Submisivita
  • Nadmerná plachosť a hanblivosť
  • Potreba kontroly a dominancie
  • Egocentrizmus a nedostatok empatie, nátlakovosť, manipulatívne správanie
  • Precitlivelosť a bezhraničná empatia, nasávanie nálad druhých na seba
  • Problémy vo vzťahu k iným ľuďom (strach z blízkosti, potreba dominancie či submisie)
  • Problémy vo vzťahu k sebe samému
  • Zmätok v duši, v živote, spochybňovanie (sa)
  • Opakované vstupovanie do neúspešných, toxických a neuspokojivých vzťahov
  • Prehrávanie traumatických udalostí a vzťahov v hlave alebo ich opakovanie v živote v nových kontextoch
  • Izolácia, vyhýbanie sa vzťahom a záväzkom
  • Striedanie partnerov, závislosť na vzťahoch, neschopnosť byť sám/a
  • Potreba sa štylizovať, naprávať či byť niekým iným než som
  • Potreba tešiť, uspokojiť a uchlácholiť (ústupkami) druhých
  • Rigidita, nedostatok flexibility, lipnutie na predstavách, veciach a ľuďoch
  • Chýbajúca radosť, spontánnosť, humor
  • Zlý časový manažment
  • Znížená schopnosť plánovať a realizovať (sa)
  • Potreba si so všetkými problémami a ťažkosťami poradiť sám/a
  • Poruchy osobnosti ako borderline, narcizmus, sociopatia, psychopatia

...Našiel si sa v niektorých znakoch aj Ty? Čítaj ďalej...

WEBINÁR O TRAUME
A JEJ LIEČENÍ

Mnoho ľudí nevie, že si nosí traumu v tele. Dozvieš sa ako trauma vzniká, ako sa prejavuje a ako ju liečiť 

Webinár tiež predstavuje špecializovaný program 21-dňová somatická cesta, zameraný na uvoľnenie stresu, napätia a traumy z tela, ktorý cielene obnovuje našu celkovú rovnováhu, zdravie a spokojnosť 

Ako vzniká trauma?

Trauma vzniká, keď je tvoja nervová sústava vystavená príliš intenzívnemu jednorázovému alebo opakujúcemu sa ohrozeniu. Alebo, keď sa jej dlhodobo nedostáva dostatok niečoho, čo potrebuje. 

Vtedy sa tvoj racionálny ("vyšší") mozog vypína a velenie preberá evolučne starší ("zvierací") mozog, ktorý sa stará iba o to, aby si ostal nažive. 

"Trauma je, keď bolo niečoho príliš veľa, príliš skoro. Alebo bolo niečoho príliš dlho, príliš málo"

Tvojou odpoveďou bude jedna z 5 obranných reakcií. To, ku ktorej reakcii dôjde, vyberie tvoj mozog v závislosti od danej situácie tak, aby sa tvoje šance na prežitie zvýšili na maximum:

  • ÚTOK: Si pripravený čeliť ohrozeniu a bojovať.
  • ÚTEK: Reakciou na ohrozenie je okamžitý únik, útek zo situácie.
  • ZAMRZNUTIE: Ohrozenie je tak intenzívne a zaplavujúce, že tvoja nervová sústava "zamrzne". Dochádza k odpojeniu od seba samého alebo niektorých častí seba. Odpojené časti necítiš, nevnímaš. Môže dôjsť až ku úplnému kolapsu, zrúteniu sa či vyhoreniu.
  • PODROBENIE SA: Upadáš do stavu podrobenia sa tomu, čo a kto ťa ohrozuje. Slúžiš mu a plníš to, čo je od teba vyžadované. Vzdáš sa seba, rezignuješ a si následne apatický, pasívny, vyčerpaný.
  • PRIPÚTANIE SA: Zúfalo sa snažíš k ohrozujúcej osobe pripútať, podliezeš jej a prežívaš hrôzu pri predstave, že ťa opustí. Hľadáš v nej záchrancu, vykupiteľa.

Poškodzujúce skúsenosti z detstva

(tzv. ACEs skóre) 

2 dotazníky, ktoré si môžeš spraviť sám ↓

Mnohých z nás v súčasnosti trápia fyzické či psychické ťažkosti, ktoré nám znemožňujú naplno žiť v prítomnom okamihu a zažívať pocit súznenia so životom, či mať pocit spokojnosti. Asi nie je prekvapujúcim tvrdením, že veľa (resp. väčšina) našich problémov má korene v detstve a prostredí, v ktorom sme vyrastali a kedy sa formovala naša nervová sústava. 

Pojem poškodzujúce skúsenosti z detstva označuje tie udalosti, ktoré sú potenciálne traumatizujúce a deti ich zažívajú do 17. rokov života (vrátane). 

Tento pojem (po anglicky Adverse Childhood Experiences - ACEs) je používaný od roku 1998, kedy veľká štúdia realizovaná neziskovou organizáciou Kaiser Permanente v Kalifornii priniesla nové zistenia v oblasti traumy: existuje prepojenie medzi výskytom poškodzujúcich skúseností z detstva a chronickými ochoreniami, duševnými ochoreniami a závislosťou na alkohole či iných návykových látkach. 

Autori spomínanej štúdie vyvinuli krátky dotazník, pomocou ktorého môžeš aj ty zistiť, či a nakoľko si poznačený traumou zo svojho detstva.

Úprimne odpovedz na tieto otázky, zaberie ti to len pár minút:

Pred dovŕšením 18. narodenín:

Stalo sa, že ti často alebo veľmi často, rodič alebo iný dospelý v tvojej domácnosti nadával, urážal ťa, zhadzoval ťa alebo ťa ponižoval? Alebo sa správal tak, že si sa bál/a, že ti bude fyzicky ublížené?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Stalo sa, že do teba často alebo veľmi často rodič alebo iný dospelý v tvojej domácnosti strčil, schytil ťa, dal ti facku, hodil niečo do teba alebo ťa udrel tak silno, že ti ostali otlačky, alebo si bol/a zranený/á?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Stalo sa, že sa ťa dospelý alebo človek od teba starší niekedy dotkol alebo ťa pohladil sexuálnym spôsobom alebo si sa dotkol/a jeho/jej tela sexuálnym spôsobom proti tvojej vôli? Alebo sa pokúsil/a či uskutočnil/a orálny, análny alebo vaginálny pohlavný styk, s ktorým si navonok či vnútorne nesúhlasil/a?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Cítil/a si často alebo veľmi často, že ťa nikto v tvojej rodine nemiloval, nepovažoval za dôležitého alebo výnimočného? Alebo, že sa ľudia v tvojej rodine o seba vzájomne nestarali, neboli si vzájomne blízki a navzájom sa nepodporovali?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Cítil/a si často alebo veľmi často, že si nemal/a dostatok jedla, musel/a si nosiť špinavé oblečenie a nemal/a nikoho, kto by ťa ochránil? Alebo boli tvoji rodičia príliš opití či nadrogovaní, aby sa o teba postarali alebo ťa vzali k doktorovi, keď bolo potrebné?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Žili niekedy tvoji rodičia oddelene alebo sa rozviedli?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Bola tvoja matka alebo nevlastná matka často alebo veľmi často postrkovaná, schmatnutá, fackovaná alebo do nej bolo niečím hodené? Alebo bola niekedy, často alebo veľmi často kopaná, hryzená, udretá päsťou alebo niečím tvrdým? Alebo bola niekedy opakovane a viac než pár minút udieraná, ohrozovaná či zranená nožom alebo zbraňou?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Žil/a si niekedy s niekým, kto bol problémový konzument alkoholu alebo alkoholik, alebo kto zneužíval (pouličné alebo na predpis) drogy?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Bol člen vašej domácnosti v depresii alebo duševne chorý, alebo sa niektorý člen domácnosti pokúsil o samovraždu?
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Šiel niektorý člen vašej domácnosti do väzenia? 
Nie___ Ak Áno, prideľ si 1 bod___

Teraz sčítaj všetky odpovede „Áno“

Tvoje skóre poškodzujúcich skúseností z detstva (PSD) je___

Čím vyššie je tvoje PSD skóre, tým vyššie je aj riziko vývinu zdravotných, sociálnych a emocionálnych problémov v tvojom živote (našťastie nám v živote pomáhajú i pozitívne skúsenosti z detstva – čítaj ďalej).

PSD skóre 4+ sa už považuje za extrémne závažné a riziko rozvoja ochorení je veľmi vysoké. Napríklad pravdepodobnosť vzniku ochorenia pľúc (pulmonary lung disease) narastá na 390%, depresia na 460% a pokus o samovraždu až na 1220%. Až dve tretiny ľudí zažili minimálne 1 až 3 poškodzujúce udalosti.

Ak máš 1 až 3 body v PSD skóre, znamená to, že si si prešiel náročnou skúsenosťou, ktorá mohla a pravdepodobne aj zanechala nejaké rany na tvojej duši. Možnosti liečenia sú rôzne, zapoj sa do komunitnej terapie v BlahoKlube, skupinových programov alebo sa prihlás na individuálne sedenie. 

Možno si povieš, že tento výskum ukazuje zistenia, ktoré platia najmä pre chudobných jedincov zo sociálne slabších vrstiev, či ľudí inej než bielej rasy. Výskum bol však realizovaný s ľuďmi bielej rasy zo strednej a vyššej sociálnej vrstvy, ktorí boli vysokoškolsky vzdelaní. Znamená to teda, že takéto traumatizujúce skúsenosti sú časté i v rodinách, ktoré navonok môžu pôsobiť ako dobre fungujúce. 

Tento dotazník zachytáva najväčšie vzťahové traumy z detstva na základe štatistík v USA. Avšak existujú spoločensky akceptovateľné (mikro)traumy, ktoré presahujú zvládacie schopnosti a vývinovú zrelosť dieťaťa ako nechať bábätko vyplakať, prikrátka rodičovská dovolenka a priskorá separácia od matky, duchom či telom neprítomná matka/otec a z toho plynúce nedostatočné napĺňanie citových a telesných potrieb dieťaťa, časté hádky medzi rodičmi a ďalšie traumatizujúce skúsenosti, ktoré poškodzujú psychológiu a fyziológiu človeka ako napríklad úzkosť/stres matky počas tehotenstva, ťažký pôrod, predčasné narodenie, vojnové traumy, úrazy, rasizmus, šikana, úmrtie člena domácnosti, choroby a podobne.

"Trauma je v tele"

Pozitívne skúsenosti z detstva

(PozSD) 

Našťastie je náš mozog schopný v priebehu života meniť svoju štruktúru pomocou vytvárania nových neurónových spojov, čo označujeme pojmom neuroplasticita. V praxi to znamená, že aj keď sme prežili hrozné situácie, pokiaľ máme dostatok podpory z prostredia, tak vieme podstatne lepšie zvládať traumatizujúce situácie a predchádzať ich potenciálnym rizikám. Reč je konkrétne o pozitívnych skúsenostiach z detstva. 

Ak existuje v živote človeka mnoho poškodzujúcich skúseností z detstva, no súčasne aj mnoho pozitívnych skúseností z detstva, tak je menšia pravdepodobnosť toho, že budeme trpieť negatívnymi dôsledkami zažitých PSD. Avšak ak máme málo alebo žiadne pozitívne skúsenosti z detstva, tak je veľmi pravdepodobné, že takéto negatívne dôsledky pocítime.

Ak chceš zistiť, aké pozitívne skúsenosti z detstva máš (PozSD), tak odpovedz na nasledujúce otázky. Nakoľko a ako často si sa v detstve:

Cítil schopný rozprávať sa so svojou rodinou o svojich pocitoch?
( Áno / Nie )

Cítil, že tvoja rodina stála po tvojom boku v náročných časoch?
( Áno / Nie )

Užíval si účasť vo voľnočasových aktivitách v komunite/spoločnosti?
( Áno / Nie )

Cítil sa byť súčasťou kolektívu na strednej škole?
( Áno / Nie )

Cítil podporu kamarátov?
( Áno / Nie )

Mal aspoň dvoch dospelých (mimo rodičov), ktorí sa o teba úprimne zaujímali?
( Áno / Nie )

Cítil si sa v bezpečí a chránený niektorým dospelým v tvojej domácnosti?
( Áno / Nie )

Za každú odpoveď „Áno“ si prideľ 1 bod

Tvoje skóre pozitívnych skúseností z detstva (PozSD):______

Prebraté a preložené z ACE Questionnaire (CDC-Kaiser ACE Study, 1998)

Po vyhodnotení oboch dotazníkov máš možnosť porovnať si oba skóre. Mal si viac poškodzujúcich skúseností než tých pozitívnych, alebo to bolo naopak? Mal si dostatok opory z vonkajšieho prostredia zvládať náročné a traumatizujúce situácie? 

Ak by si mal nejaké otázky ohľadne tvojich výsledkov, neváhaj si dohodnúť individuálne sedenie či sa podeliť o svoje skúsenosti a otázky v našej komunite Blahoklubu. Ako sme povedali na úvod, trauma je kolektívna (aj rod-ina je kolektív) a aj jej liečenie by také malo byť. Sme v tom všetci spolu a máme veľmi podobné príbehy.

Vyskúšaj tiež náš program "21 dní uzdravovania nervovej sústavy", ktorý ti prinesie zdravšie telo, zdravšiu myseľ a lepší pocit zo života. Viac sily, seba-vedomia a krajšie vzťahy. Ide o vedecky overenú postupnosť psycho-afektívnych cvičení, ktoré obnovujú duševnú a telesnú rovnováhu a zbavia ťa akejkoľvek traumy, stresu a napätia uloženej v tele. Či si ich uvedomuješ, alebo nie.

Zaujala ťa téma traumy?

Chceš sa o nej dozvedieť viac?

Nechaj nám na seba kontaktné údaje a my ťa budeme informovať o ďalších programoch a webinároch na túto tému

Kontakt

+ 421 905 543 962
podpora@novapsychologia.sk