Za všetko môžu rodičia

Je to pravda?„Áno“  Môžeš s úplnou istotou povedať, že je pravda, že za všetko môžu rodičia? „Nie, nemôžem.“ Ako reaguješ, čo sa deje, keď veríš tejto myšlienke? „Cítim sa zle, ako obeť. Bezmocne. Hnevám sa na rodičov za svoj osud.“

A kým by si bola bez myšlienky, že za všetko môžu rodičia? „Cítila by som sa dobre. Spokojne a pokojne. Zmierená so životom a s tým, čo je. Voľná.“

Moje zhrnutie teda znie…

…možno je pravda, že za všetko môžu rodičia, ale je lepšie na to nemyslieť…lol. Dopytovaciu techniku Katie Byron, autorky knihy „I Need Your Love – Is That True?“, s osudom duševného pekla a zázračného vyliečenia, som si požičala v zámere ukázať, že nie my máme myšlienky, ale myšlienky majú v hrsti nás. Hľadajú si domov a my im buď otvoríme dvere, alebo nie. Klamlivé je, že sa so svojimi myšlienkami stotožňujeme. Pritom nikto nevie odkiaľ prišli a kam idú. Prídu za nami a my s nimi môžme stráviť viac či menej času. Môžeme im veriť i nemusíme. Ale tak ako s ľuďmi, máme na výber. Vyberáme si, akým myšlienkam venujeme svoj čas, aké myšlienky rozvíjame. A preto…

Quit your passion for depression

Pritom väčšina myšlienok, ktoré myslíme ani nie je originálna, recyklujeme myšlienky prijatých programov to jest pohľadov iných ľudí. Aj na seba samých. Keď myslíme negatívne myšlienky, je to ako tráviť čas s otravnými, agresívnymi alebo divnými ľuďmi a dovoliť to, je ako bičovať sám seba. Navyše myšlienky sa zhmotňujú, je to čistý prúd vedomia utvárajúci našu realitu. Na úrovni skutkov aj chémie v mozgu. Ak si si práve pomyslel(a), že si nie dosť  (dobrá, krásny, bohatý, šikovná..čokoľvek), tak sa s touto myšlienkou nemáš dobre. Ani tvoje telo sa s ňou nemá dobre, cítiš to. A prečo? Keď sme sami sebou a v súlade sami so sebou, je nám vždy dobre. Myslíme a konáme za seba, sme na svojej strane. Keď niečo bolí, necítime sa dobre, je to signál, že myslíme, konáme v disharmónii s tým, kým sme a zlý pocit v tele hovorí:

„Toto bolí, toto nie, od tohto preč!“

A každý človek, ktorý sa s láskou počúva berie roha pokiaľ teda nežije v naučenej bezmocnosti. Čo znamená, že je naučený znášať zlé myšlienky, zlé pocity či ich dlhodobý dopad v podobe depresie, úzkosti a iných chorôb. A teda kedykoľvek si uvedomíš, že sa cítiš zle, skús si spomenúť, na čo si práve myslel(a)?

Dobré myšlienky v nás vyvolávajú dobré pocity a priťahujú dobré zážitky. Zlé myšlienky prinášajú naopak zlé pocity a zlé zážitky.

Ak sa druhé stane, už vieš, že tvoj autopilot riadiaci tvoj život podľa zdedeného programu starej generácie práve otvoril dvere nevítanému hosťovi a on sa u teba udomácňuje a páchnucimi ponožkami ti zamoruje byt. Prosím, neživ ho chlebom a nepočúvaj jeho reči. Pošli ho het. Vo vlastnom záujme. A hlavne mu never, keď ťa bude posudzovať a nadávať ti či inak ti kaziť deň. Ak tak neurobíš, riskuješ, že si k tebe o chvíľu nasťahuje „svojich ľudí“ a z príjemného domova sa stane blázninec a bordel, príp. čistá mučiareň. Lebo čomu venuješ pozornosť v svojom živote, toho pribúda.

Našťastie to platí i naopak

A keďže sa od istej doby mám naozaj rada a svoj vnútorný priestor si chránim, zámerne si zveľaďujem život žiadnymi alebo dobrými myšlienkami. Odporúčam čo najviac nemyslieť napríklad počas meditácie alebo dennej kontemplácie (i len na pár sekúnd zameraj pozornosť na niečo pekné alebo neutrálne, napríklad na dych, kvet, obrázok) alebo sa ponor do činnosti, ktorá ti nedovolí myslieť. Vyskúšaj a uľaví sa ti ihneď. Napríklad ručné práce sú fajn, aj väčšina športov a umeleckej tvorby. A zájdi ešte o krok ďalej a zámerne mysli myšlienky, ktoré ti robia dobre. Hraj sa s tým. Snívaj. Vytváraj predstavy, ktoré sú ti milé a k tebe láskavé. Prekvapuj novými originálnymi myšlienkami, to jest mysli myšlienky, ktoré si ešte nikdy nemyslel. Alebo ktoré ešte nikdy nikto nemyslel! Si zdrojom malých balíkov energie, ktoré sa fázujú so žáležitosťami podobnej frekvencie a zhmotňujú sa. Každá jedna. To je fyzika. Čistá krása.

Naozajstný domov

Keď mi klient povie, že zvyk zle myslieť je železná košeľa a myslieť, ako sa mu páči, bude ťažké, odpoviem: „Ako sa máš a s myšlienkou – myslieť ako sa mi páči bude ťažké?“ A o chvíľu sa opýtam: „A kým by si bol s myšlienkou – byť a myslieť ako sa mi páči je jediná cesta ako môžem byť sebou a je to tá najprirodzenejšia a najkrajšia vec na svete?“

Je to návrat domov.