Z čerta anjelik alebo ako zmenou postoja udobriť svoje dieťa?

Súhlasíš, že láska za odmenu nie je ozajstná láska? Naše deti, aj ja, aj ty chceme byť milovaní stále a takí, akí sme. Takže keď ma moje dieťa vytočí, nadýchnem sa a poviem si

„Bude to fakt zábava, objaviť v sebe bezpodmienečnú lásku pre môjho syna či dcéru. Bude to fakt zábava, zámerne vytvoriť pozitívny názor na moje dieťa, ktorý nie je odvodený od spôsobu, akým sa správa všeobecne, ku mne či k iným.“

Veď každý čert je iba padlý anjel! Tak mu pomôžem vstať…

Pozitívna reakcia na negatívny detský prejav

Je jediné spoľahlivé riešenie. Navyše viem, že opak nefunguje. Odskúšané. Veľa krát. Bolo zle, pridám svoj diel pohromy a je ešte horšie, negatívneho pribúda. Nemusela som byť víťaz v matickej olympiáde, aby som bezchybne zrátala túto rovnicu. A preto do vyhrotenej situácie prinesiem to, čo chýba. POZITÍVNU ENERGIU. Budem čarovať!

Alchýmia premeny olova v zlato

V pevnej viere v Havlové slová, že „Pravda a láska nakoniec vždy zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ rieknem:

„Milý môj syn! Rozhodla som sa, čo voči tebe cítim a nerozmyslím si to, aj keď si ku mne škaredý. Rozhodla som sa, že ťa mám naozaj, naozaj rada a nezmením svoj názor na teba, bez ohľadu na to, koľko škaredých slov mi povieš alebo koľko zlých vecí urobíš, takže v nich kľudne pokračuj, ale neočakávaj, že na ne budem reagovať, lebo som rozhodnutá. Už som sa rozhodla, že si úplne super decko, a že život bude pre teba každým dňom lepší a lepší, takže nezáleží na tom, ako veľmi mi budeš ukazovať opak. Howgh!“ (P.S. treba to tak ale naozaj cítiť!;)

Nie je to predsa to, čo pre seba naozaj všetci chceme?  Prestať reagovať na podmienky a začať si vytvárať vlastnú realitu, podľa vlastných predstáv, v atmosfére aká sa nám páči? Môžem sama jediná ponúknuť vibráciu/energiu, ktorá pramení zo zdroja lásky vo mne a zo zdroja lásky v mojom dieťati a ovplyvniť tak jeho pohľad na život i samu seba:

„Dcérka moja, aj keď si možno zabudla, že si dobrá a vieš sa so mnou rozprávať pekne, ja som to nezabudla a chcem ti to pripomenúť. Si dobrá a ja ťa nadovšetko ľúbim. Môžeš sa hrať na drzú a papuľnatú a vyvádzať koľko chceš, ale môj názor na teba tým nezmeníš. Viem, lebo ťa poznám a viem, že tvoje srdiečko je dobré a dušička krásna.“    

Všetko „zlé“, čo mi dieťa ukazuje je beztak spôsobené nepochopením a nepriateľskými pohľadmi naňho, pohľadmi odchýlenými od jeho pravej, dobrej podstaty, ktoré sme jeho smerom (nechtiac) vyslali. A tak hľadaj a nájdi miesto, ktoré je NAOZAJ tvojím dieťaťom… …a nie miesto, kde sa nachádza na drsnej hrane odtrhnuté od toho, kým naozaj je. Každý je hodný lásky. Ako rodič musím byť v svojom milujúcom priestore, aby som túto lásku našla, pretože niekedy je láska v iných zakopaná celkom hlboko, prekrytá hnevom, odmietaním a nerovnováhou…

Stavajme mosty lásky = Make peace, not war

A tam, kde som vyrážala do vojny a vyťahovala svoje silnejšie zbrane, postavím pre zmenu „most lásky“. Aby po ňom moje dieťa mohlo ku mne prejsť. Ale najskôr pôjdem ja k nemu. Ten most bezo mňa nepostaví. Nevie ako. Bude to trvať nejakú dobu, ako každá solídna stavba, ale oplatí sa. Lebo keď raz bude náš most stáť, bude obojsmerne priechodný, pre nás i druhých, navždy…jehooo!

Chcem ti povedať: „Pravdepodobne vieš, že som tvoja kamarátka, ale aj ty si môj kamarát… Pravdepodobne vieš, že som tvoja učiteľka, ale aj ty si môj učiteľ… Pretože si mi pomohol vymyslieť jednu vec, ktorú som celý život chcela pochopiť a to je, že ako milovať niekoho aj vtedy, keď on mňa v tej istej chvíli nemiluje. A to je tá najlepšia vec, ktorú niekto niekomu môže dať, lebo ma robí slobodnou. Nikto nemá nado mnou viac kontrolu, som oslobodená od reagovania na veci, ktoré nemôžem mať pod kontrolou a len vtedy som skutočne slobodná.“

Aby si vedela stavať láskyplné mosty, vytvor si a chráň svoje vibračné jadro dobra a lásky vnútri seba

Nie za horúca, ale keď nie si s dieťaťom, keď si v pohode. Tvorba tohto vnútorného prostredia, tohto jadra, je vec oddelená od dieťaťa. Neočakávaj, že ho vytvoríš, keď je emocionálne nemožné a nelogické ho vytvoriť. Oddeľ toto prostredie, ktoré si pre seba vytváraš, od svojho dieťaťa. Vysvetli to nielen dieťaťu, ale aj sebe. A to, čo ťa predtým štvalo, ťa už nebude štvať, pretože to, čo je v tebe aktívne je už odlišné od toho, čo v tebe bolo aktívne. Už nedovolím, aby to, čo je aktívne v dieťati, aktivovalo mňa.

„Teo ďakujem ti, že si veľa krát iný, než sa mi páči. Keby si bol stále dobručký a poslušný a podľa mojich predstáv, nenaučil by si ma tomu najkrajšiemu umeniu na svete, naozajstnej, bezpodmienečnej láske.“

Inšpirované Abrahámovým učením, mojím synom a diskusiami s rodičmi v rámci pravidelnej „Sediarne s Marci“ v rodinných centrách