Vajcia ani korbáče nám nestačia, na Veľkú noc vstávame z mŕtvych

Ak Ježiš vstal na Veľkú noc z mŕtvych, môžeš aj ty!

Asi nie je náhoda, že som zrovna v tejto dobe objavila, koľko zo mňa je čistá mŕtvola. Recyklujem možno sympatické, ale prevzaté, naučené myšlienky a múdrosti; recyklujem možno sympatické, ale naučené formy správania a recyklujem niekoľko nesympatických obrán, ktoré ma od detstva chránia pred bolesťou – ako napríklad zámerne milé slová, keď chcem niečo od druhého získať; hnev, keď chcem niečo od druhého získať; špekulovanie a racionalizácia, keď utekám od nepríjemných pocitov v tele do bezpečia hlavy; dokonca, keď poskytujem psychoterapiu mojim klientom, a tak sa úspešne vyhýbam tej vlastnej.

Čo je skutočné, PRAVÉ JA a čo nepravé, falošné tzv. PROTEKTÍVNE JA, známe v psychologickej terminológii ako súbor masiek, obrán a naučeného správania, ktoré nie je autentické, ale pomáha nám vyhnúť sa (starej i novej) bolesti?

TO, KTO SI DNES MYSLÍŠ, ŽE SI TY, JE DOSŤ MOŽNÉ, ŽE NIE SI NAOZAJ TY!

Neviem, či som ťa potešila:) Verím, že niektorých áno. Čokoľvek vo svojom živote cítiš, vrátane vygradovanej emocionality, depresie, úzkosti a čo vo svojom živote robíš, vrátane pestovania závislostí (na látkach, nakupovaní, práci, sociálnych sieťach), impulzívneho správania, (seba)deštruktívneho a toxického správania, vzťahov a najrozličnejších obranných mechanizmov, ktoré si si vyvinula, aby si prežila v tomto svete, NIE SI TY. Je to únik od tvojho pravého Ja, ktoré je v bolesti. Od nej v skutočnosti utekáš. A i keď tvoje úniky ti tiež spôsobujú bolesť (vo forme dohryzeného tela či psychiky, opice, pocitov hanby a viny, rozpadnutých či chronicky nedobrých vzťahov, premárneného času alebo eur), ako učím účastníkov mojich programov, zástupná (sekundárna) bolesť je pre teba stále znesiteľnejšia ako pôvodná (primárna).

A tak po nej nepátraš, iba od nej utekáš. A spôsobuješ si novú, no znesiteľnejšiu bolesť.

A dosť možné, že na konci už ani nevieš, kto si a prečo niečo robíš. A nemáš nad tým kontrolu, akoby „sa ti to všetko zlé deje samé“. Chcem, aby si vedel, že to je možno tvoja realita, skutočnosť, ktorú dennodenne žiješ, ale nie je to tvoja PRAVÁ TVÁR. Pravé Ja je v tebe častokrát niekde skryté, zakopané, zamknuté na päť zámkov v 13.komnate, lebo mu nebolo a stále nie je dovolené sa prejavovať autenticky, pravdivo, naplno AKO TY. Utvárať a rozvíjať seba slobodne. A s radosťou.

Bez hanby a viny. Bez seba-odmietania. Neznášania sa. Seba-sabotáže. (=> tu už vieš, že nie si svoj najlepší kamarát…)

Toto odpojenie od seba sa okrem vyššie opísaného rizikového správania prejavuje pocitmi prázdna, nudy, otupelosti, strnulosti, neschopnosti cítiť, nadväzovať a udržiavať chutné vzťahy s druhými ľuďmi, pocitom mechanického života, keď „žijem ako robot“. JE TO NESCHOPNOSŤ BYŤ ŽIVÝ.

Telo ešte žije, ale ty iba prežívaš. A TEJTO DESIVEJ (NE)SKUTOČNOSTI VLASTNÉHO (NE)ŽITIA SI ANI NIE SI MOŽNO VEDOMÝ. No proste si neuvedomuješ, nakoľko si mŕtva. Si možno výkonný, máš i úspech a zatiaľ stále fyzické zdravie. Ale nie je to ono. Radosť chýba, alebo netrvá dlho. Ja som si svojho mŕtvolného stavu nebola vedomá až donedávna, keď som ožila a všetko sa pre mňa zmenilo k lepšiemu a preto ti o tom píšem. A nový pocit zo života, ktorý s touto zmenou prišiel, je neskutočne dobrý a pritom je prvýkrát skutočný… Napriek rôznorodým úspechom z obdobia predtým, akoby som až teraz konečne začínala žiť a mala nové zdroje k dispozícii. Predtým som dýchala plytko, minimalisticky, teraz už hlbšie!

Z vlastnej skúsenosti viem, že je najhoršie, keď sa s touto nepravou, protektívnou, neživou existenciou, respektíve s tým, čo z teba zostalo, začneš identifikovať a na svoje pravé Ja úplne zabudneš. Je nedostupné. Vzdialené. Považuješ v čase a vcelku stabilný a predvádateľný súbor svojho správania (masiek a obrán, únikov a útokov) za seba samého, neznášaš ho, no zároveň pedantne udržiavaš pri živote. Nevzdáš sa ho, lebo sa predsa nevzdáš (akože) seba. Čo by potom z teba ostalo? No najskôr veru NIČ. To je normálna fáza liečenia. Smelo do nej!

Niektorí toto protektívne Ja nazývajú EGO. A vieme, že ego, už raz ako vzniklo, nerado zaniká. Nerado sa rozpoznáva ako falošné, nepravé Ja. Tuší, že by to bol jeho koniec. Nutný ručný stručný proces na ceste k tvojej slobode! Byť ochotná sa vzdať tej časti seba, ako seba poznáš, no ktorá vlastne nikdy nebola naozajstnou tebou. Našťastie. Iba tvojou obranou v nebezpečnom svete tvojich „najbližších“. Ohroziteľov. Zneužívačov. Zanedbávačov. Klamárov. Manipulantov a ignorantov (tiež spolok ľudí žijúci v svojom vlastnom pekle, nevedome, z ega, šíriac jediné, čo poznajú, čiže peklo, keď nevedia lepšie).

Nikdy tam pre teba neboli, nemohli byť, lebo tu (ani pre seba) nie sú. Ďalší živí mŕtvi.

Rozumiem, ak úplne nerozumieš:) Prosto, ego je dôvod, prečo nie si úplne živá. A preto musí zomrieť. Ako? Uvedomením si pravdy, ktorá možno chvíľu bolí, no na konci vždy lieči. Ako zákrok u lekára. To, čo ti už viac neslúži potrebuje byť uvedomené a bude samé od seba odstránené…

UVIDENIE PRAVDY (KDE SOM MŔTVA, KTO SOM A KTO NIE SOM) => SMRŤ EGA (NEPRAVÉ JA, KTORÉ VZNIKLO AKO ADAPTÁCIA NA PROSTREDIE, NA MÔJ ŽIVOT. EGO JE TÁ ČASŤ MŇA, KTOROU SOM MUSELA BYŤ, KTOROU SOM SA MUSELA STAŤ, ABY SOM PREŽILA PROSTREDIE, KTORÉ NEBOLO PEKNÉ, PRAVÉ ANI ZDRAVÉ) => OŽITIE (AUTENTICKÁ JA OČISTENÁ OD TEJ, KTOROU NIE SOM A KTOROU SOM NIKDY NAOZAJ NEBOLA, NECHCELA BYŤ, ALE MUSELA)

Využi tieto veľkonočné sviatky na svoje znovuzrodenie a pochovaj všetko nezdravé a nepravé na sebe a v sebe a v svojom živote, čo ti už neslúži, nesedí, tie časti seba, ktoré už nepotrebuješ, ktorými už môžeš prestať byť (môžeš?). A daj si čas. Aj byť chvíľu bezradný a nikým. Čas kedy už vieš, kto nie si, ale ešte nevieš, kto si. Je to tak v poriadku. Aj Ješiš ležal pochovaný. Sám. V tme. Nevedel, čo bude. A na tretí (alebo štvrtý, piaty, tridsiaty) deň vsťaň z mŕtvych či z popola ako vták Fénix (nekresťanská verzia toho istého príbehu). Byť autenticky mŕtvy chutí lepšie ako predstierať, že si živý. Z vlastnej skúsenosti.

Ak chceš s týmto čisto vnútorným procesom pomôcť, vyskúšaj niektorý z mojich programov alebo sa prihlás ku mne na terapiu, kde priebežne umierame (vždy niečomu inému, čo doslúžilo) a sa znovu rodíme (vždy niečomu novému, čo nás láka byť, zažiť;).

Marci

P.S. A prosím never tomu, že Veľká noc je o vajíčkach, vode, zajačikoch a korbáčikoch. Prípadne o príhovore farára v kostole, ktorému nerozumie ani on sám (ďalšia mŕtvola). To všetko je len dekorácia oveľa hlbšieho procesu z-novu-z-rodenia