Fyzika za psychikou a ako byť sebou (nielen) pri deťoch

Elenka si niekedy nevie dať rady s deťmi vo veku 6 (syn) a 4 (dcéra) rokov. Keď zaspávajú, chcú, aby ich držala za ručičku a keď ich nechá spať samé, vychádzajú von z izby a nástoja, aby sa vrátila. Hovorí, že ju od narodenia potrebujú k zaspatiu a na ňu je ich neustála potreba pozornosti už priveľa. Vyrušujú ju aj počas dňa, keď sa nemôže sústrediť na svoje veci. Zatiaľ sa im snaží byť čo najviac k dispozícii. Rozumiem, že chce byť „dobrá mama“. No je to vyčerpávajúce. Následkom je nedostatok času pre seba a svoje veci, z ktorých ju deti podľa svojej ľubovôle vytŕhajú. Nevie si ustáť vlastné hranice a často ide cez seba, i keď by už najradšej mala kľud alebo bola s manželom. Marci poraď!!!

Poznáš to? Keď niečo robíš so seba-zaprením? Ak potrebuješ zaprieť seba, aby si niečo urobila, znamená to vždy len jedno:
ROBÍŠ NIEČO, ČO NIE JE V SÚLADE S TEBOU. NASILU. INAK BY SI TO NESPRAVILA. 
Veci, ktoré k tebe nepatria, ti idú ťažko (alebo ti padnú zaťažko;) a veci, ktoré ti idú ľahko, k tebe patria, sú tvoje. 
Chuť námahy či odporu je signál odklonu od seba. Čím je väčší, tým viac svedčí na nedobrý prístup k sebe či NEREŠPEKTOVANIE VLASTNÝCH HRANÍC A POCITOV. Tvoje pocity sú kuriéri, ktorí na tie hranice upozorňujú. Robíš niečo, čo nemáš robiť, alebo to robíš spôsobom, akým to nemáš robiť. 

Späť k Elen. Už je na mieste, kde vie, že ich fungovanie doma možno so seba-zaprením bolo, no navždy nie je udržateľné ani dobré. Skôr či neskôr VYHORÍ ALEBO VYBUCHNE. Lebo hádaj čo sa v tebe deje každý krát, keď SEBA ZAPRIEŠ? Cítiš hnev. Odpor. Nechuť… ktoré v sebe tiež ešte potlačíš, ale niekde v tebe sa všetky nevypočuté a potlačené emócie zbierajú, až príde posledná kvapka a ty sa neudržíš, teda už nevládzeš SEBA ĎALEJ POPIERAŤ, potláčať… a sopka v tebe ako pretlakovaný hrniec vybuchne. To nie je iba psychika, to je fyzika. 
Možno začneš nemať rád vlastné deti. A následne seba, za ten neprimeraný, dramatický výbuch, ktorý ťa len vyventiloval, no nič podstatné v rodine nevyriešil ani nezmenil. A s pocitmi viny pokračuješ v ďalšom bludnom kruhu, už po neviem koľký krát budeš deti držať za ručičky, len aby ti odpustili (alebo aby si si ty odpustila?) a niekde medzi druhým a tretím dňom sa v tebe začne opäť zbierať nechuť, odpor, hnev… lebo robíš, čo nechceš a nerobíš, čo chceš. Iba splácaš vinu…a točíš sa v kruhu, do kolečka do kola… 

Našťastie nás v jednej chvíli každá životná slučka unaví a začneme hľadať novú cestu. Lepšiu, chutnejšiu slučku:) Elen sa prihlásila o slovo v BlahoKlube. Pochopila som ju a okrem iného ju previedla technikou, s ktorou môžeš pracovať pri akomkoľvek probléme v živote. 
Predstav si želaný stav – že už si dobrá mama, ktorá si vie poradiť s deťmi a láskyplne ich učí a necháva zaspávať (väčšinu času;) samé, v súlade s jej osobným i rodinným rytmom. Predstav si takú seba, ktorá si vie u detí zabezpečiť priestor, keď telefonuje, varí, či robí niečo dôležité. Predstav si, že si mamou, ktorá je svojimi deťmi a vlastne kýmkoľvek rešpektovaná – ako sa taká mama cíti? Ako rozmýšľa? Čo vyžaruje? A ako znie, teda čo a ako hovorí a robí a čo nehovorí, nerobí?
Za celým neúspechom bol v Elenke strach a nedôvera, že to nedokáže. Že to nevie a nebude vedieť, lebo to doteraz nevedela. To nie je pravda. Elen sa potrebuje STAŤ MAMOU, KTORÁ JE REŠPEKTOVANÁ, než vôbec prehovorí na deti. UZNAŤ SVOJU POTREBU PRIESTORU AKO LEGITÍMNU A ZREŠPEKTOVAŤ SAMU SEBA, ABY JU AJ DETI MOHLI REŠPEKTOVAŤ. Aký je to stav, pocit? Tam sa najskôr dostaň, ňou sa staň, než sa vrhneš do akcie…
Potrebuješ sa v tom a s tým cítiť dobre, aby to aj mohlo dopadnúť dobre. Lebo keď už dopredu viem, že moje slová a prosby zostanú nevypočuté a som odsúdená na neúspech, aj budem… Moja energia je v konflikte s mojimi slovami a túžbou.

Nasleduj ma cez tmavé údolia do svetlejšej zeme v podpornom BlahoKlube, kde poskytujem komunitnú terapiu bez rozdielu veku, pohlavia a problému.