Po anglicky „how to thrive, not just survive.“ Niekedy mi angličtina sedí viac. V nej sa i najviac vzdelávam a jej výrazy sú mi potom bližšie než slovenský preklad🤷🏻♀️
Aj ja som väčšiu časť života iba prežívala. „Neprosperovala“, neužívala si život. Až kým som sa nezačala učiť o spojení medzi mojou „biológiou“, teda telom, teda nervovou sústavou a medzi psychológiou. Všetci staviame na dobrej psychike a zabúdame, že je uložená v tele.
Vďaka somatickým cvičeniam sa v mojom živote zmenilo VEĽA. Vďaka nim sa vie môj 10-ročný syn upokojiť v priebehu pár minút. A ja a moji klienti sa vďaka nim uvoľňujeme z únavy, trémy, úzkosti a zaseknutia v obranách ako:
Tieto obrany mávame „zapnuté“ čiže aktívne, ak naša nervová sústava VEDOME či PODPRAHOVO vníma ohrozenie. Ak sa necíti(me) v bezpečí na tomto svete, v konkrétnom (toxickom) prostredí, pri niektorých ľuďoch či úlohách. Keď svet je, alebo sa zdá byť: „na mňa príliš“ | „nepriateľský“ | „náročný“ | „nebezpečný“. Vtedy náš organizmus začne fungovať v móde boja o prežitie (tzv. survival mode) a miesto pokojného, uvoľneného žitia života a užívania si vzťahov, tvorivosti a spontánnosti (tzv. thrive mode), sa nás neustále snaží pomocou vrodených a naučených obrán chrániť a brániť. Aby sme „to zlé/ťažké“ zvládli, prežili a s čo najmenšou ujmou. Organizmu ide hlavne iba o jedno. PREŽIŤ.
NERVOVÁ SÚSTAVA NÁM TAKTO ZAISŤUJE BEZPEČIE A KONTINUITU, pokračovanie života.
Zlatá je. No my často zostávame v spomínaných obranách zaseknutí, aj keď už akútne nebezpečenstvo pominulo a už by sme sa nemuseli brániť a chrániť. Keď budeš najbližšie večerať s Putinom za jeho dlhým stolom v bunkri s ozbrojenou ochrankou, súhlasím, má zmysel sa mu chcieť zapáčiť a zaistiť si takto bezpečie v nebezpečnej situácii. No my sa často necítime vo svojej koži, ani bezpečne s ľuďmi a v situáciách, pri ktorých žiadne obrany nepotrebujeme. Nejdeme podľa seba, i keď by to bolo ok.
Necítime sa bezpečne s ľuďmi, ktorí sú pre nás bezpeční a naopak nevieme odísť od tých, ktorí bezpeční nie sú.
Znamená to, že náš autonómny nervový systém nefunguje zdravo. Je vyladený prežitými poškodzujúcimi udalosťami. A potrebuje pomoc.
Pridaj sa ku desiatkam z nás, ktorí už niekoľko mesiacov nasledujeme poznatky najnovšej neurovedy a zažívame vo svojom tele, vo svojom svete, vytúžený pocit bezpečia a harmónie…
A nestačíme sa diviť zmenám, ktoré táto psycho-somatická prax prináša.
Ak sa chceš naučiť upokojiť svoje aktivované časti a/alebo oživiť mŕtve časti seba (ide o typické následky traumy, či si si jej prežitia vedomá alebo nie), poď a vyskúšaj 7-dňovú somatickú cestu. Môj najnovší program, ktorý je kratšou ochutnávkou obľúbenej 21-dňovej somatickej cesty, a tiež dobrým začiatkom pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť zbavovať traumy, záťaže, stresu, depresie a úzkosti.
A vniesť viac pokoja a/alebo viac života do svojho života. Nie príliš, tak akurát 😉
Som nielen psychológ, ale i obeť traumy, a tak viem z vlastnej skúsenosti, čo funguje a čo nie. A že som už vyskúšala rôzne cesty liečenia. Od klasických psychologických, ktoré som študovala, cez ezoterické až po alternatívne. Ako obeť opustenia a zneužívania narcisickou matkou a ako obeť opustenia a zanedbania ko-dependentným otcom, fungujem v obranách väčšinu svojho života. Poznám z vlastnej skúsenosti, čo to je vyrastať v toxickej domácnosti, kde sa necítiš bezpečne a máš k dispozícii len slabý alebo žiadny (emocionálny) podporný systém.
Keď „najbližší“ sú vzdialení, i keď sú vo vedľajšej izbe… 🙁
A o chutnom rodičovstve a neskôr partnerstve škoda reči. Preto som zárukou, že to, čo pomáha mne, má potenciál pomôcť i tebe. Učím sa u najlepších odborníkov na liečbu traumy na svete. Aj to iba preto, že prístupy, ktoré ma učili na škole a v klasickom psychoterapeutickom výcviku mi nestačili u seba ani pri individuálnej práci s klientmi.
Poď a vyskúšaj sériu vedecky vyvinutých a citlivo vybraných neuroafektívnych cvičení a somatických terapií, ktoré PRI PRAVIDELNOM cvičení menia naladenie tvojej nervovej sústavy a uvoľňujú ju zo zaseknutia v akýchkoľvek obranách, ktoré používaš a ktoré sú obvykle silnejšie ako ty…
Je jedno, čo ťažké si zažil. Či išlo o jednu traumatickú udalosť, obdobie, či celé detstvo.
Následky sú podobné u všetkých obetí a nesieme si ich vo svojej nervovej sústave ako neschopnosť sa uvoľniť, ako obmedzenú schopnosť cítiť lásku a spojenie s druhými (nedôveru), ako zmätok v tom, kto som, ako neschopnosť byť sama sebou, ako psychosomatické ochorenia a napokon i slabú kapacitu sa vysporiadavať s bežnými okolnosťami života. Lebo nervový systém je zaťažený minulou skúsenosťou. A chápem, že si to nemusíš ani uvedomovať. Tvoj problém pravdepodobne nevyriešil a ani nevyrieši čas, pozitívne myslenie či snívanie o lepšom živote, ani verbálna psychoterapia. Taká je moja skúsenosť.
Trauma je totiž uložená v tele. Nie v príbehu, ktorý sa ti stal a ku ktorému máš sklon sa vracať v myšlienkach alebo ho úplne zabudnúť, vytesniť. Ide o to, čo ten zlý príbeh v tebe zanechal. V tvojej nervovej sústave. Preto sa často nestačí iba rozprávať a „dostať to zo seba von“. Tvoj vedomý mozog nemá na nižšie riadiace centrá, ktoré riadia aktivitu blúdivého nervu a autonómnej nervovej sústavy dostatočný vplyv. Nestačí sa vedome rozhodnúť byť iný. Nedá sa to trvale naučiť, ani riadiť stresovú odpoveď organizmu. Aj keď by si rád, poznám to. Nemáš to prosto pod kontrolou. A tak nemá zmysel sa za svoje reakcie obviňovať, priznaj si, to ťa ešte viac stresuje a zatvára A NIČ NEMENÍ. Tiež to poznám;) Totiž za tým, ako seba zažívaš, je oveľa hlbšia fyziológia tvojho stredného mozgu a naň naviazaných telesných funkcií.
Je to možno prekvapujúce, ale keď zmeníš svoju fyziológiu, zmeníš i svoju psychológiu…
Recenzie účastníkov programu sú dôkazom toho, že sa skutočne oplatí zamerať svoju pozornosť späť do svojho tela.
Ak sa nachádzaš v životných okolnostiach, ktoré nie sú bezpečné, ku kontinuálnemu pocitu bezpečia bude potrebné uskutočniť okrem cvičení aj ďalšie životné kroky. Naše somatické cvičenia ťa potreby životných zmien nezbavia, no pravdepodobne na ne lepšie pripravia…