Ako mať ruku hore nielen na koncerte Slobodnej Európy

Event. Moja prednáška. Dve tretiny chlapov, tretina žien. Prišli sa inšpirovať. Ale k čomu? Vŕta mi hlavou… U r o b í m e   p o k u s?  Sociálny experiment.

Úvod prednášky v prednáškovej miestnosti

ľavo si prosím sadnite všetci tí, ktorí ste zamestnaní. A napravo tí, čo máte niečo svoje: firmu, start-up, živnosť, freelanceri na voľnej nohe… Oukej. A teraz dajte ruku hore, ak túžite po naplnej práci, ktorú milujete a ktorá vás fantasticky uživí. Všetky ruky hore až na jedného pána. Aj on chce dobrú prácu, dedukujem, ale sociálne experimenty ho nudia, možno chybne interpretujem jeho letargický pohľad v očiach a založené paže. Tipujem, že ani nesedí v správnej skupine, je lenivý sa presadiť a s otáznikom v očiach sleduje, čo tu robím. Dobre ide sa ďalej.

Milí zamestnanci, obrátim sa k ľavičiarom, hore ruku ak najviac na svete milujete svoju prácu a za nič na svete by ste sa jej nevzdali. Po „milujete svoju prácu“ dve dámy a pán s rukami hore ich zložili než som dokončila vetu. Inak sú všetky ruky dole. Pri bližšom skúmaní prídeme na to, že väčšina z nich túži robiť na svojom a nie na niekoho iného. Nebyť v závislej činnosti ale byť nezávislí. To by im dodalo chuti do života, môcť sa realizovať podľa seba. Len im vždy čosi chýba, financie, odvaha, nápad, spolupracovníci…

Milí podnikatelia, vyzvem z ostra pravicu, dajte ruku hore, ak robíte na svojom a máte cieľ. Väčšina rúk je okamžite hore. Dobre. A teraz nech ostane ruka hore tých z vás, ktorých vaše ciele nijak netrýznia, iba tešia? V sále to zašumí keď….hmmmm…..po chvíli len tri ruky trčia dohora a z nich dve voľajako opatrne, nakrivo.

Je tu niekto nezamestnaný? Dvaja. Fajn. A nechajte ruku hore, ak si tento čas ničnerobenia užívate? A tak aj oddýchnuté ruky zvädnú.

Rozhostí sa ticho

Všetci ostanú bez slova, striedavo pozerajúc na jednu, na druhú, tretiu skupinku a na mňa. Čakajú, čo ja na to. Čakajú, že im poskytnem nejaké vodítka, správnu odpoveď ako teda, kde hľadať ideálnu prácu. A teda existuje vôbec? Ako nájsť pre seba správnu odpoveď? Toľko otáznikov šumí v povetrí sály..a ja?

Sa ticho pozerám. Na nich. Mám silný pocit, že ticho je najlepšia odpoveď i vodítko. Spolu sa ticho pozeráme na seba a pravde do očí. Nerobíme si ilúzie ani sa navzájom nepresviedčame o tom, čo a ako. Netvárime sa, že niekto z nás vie viac ako druhý. Ani ja, že viem viac o nich či ako oni sami. Sme ticho s tým, čo je. S holou holučičkou pravdou. A po doooooooooooosť dlhom čase, v hĺbke ticha, si trúfnem povedať, sa objaví..

Radosť

Pre mnohých dosť nečakane. A pomalynky. Pochopenie. Postupne, nie hneď a nie u všetkých. Nastáva uvoľnenie. Ak ste s tým boli dosť dlho, cítite ho aj vy?

Uvoľnenie priletelo na krídlach poznania, že radosť je tu a teraz. Že očakávať ju od splnenia cieľa je chcieť od cieľa príliš veľa. Že ako má byť v silách jednej sekundy v našom živote, ktorú aj ťažko lokalizovať v čase, osvietiť trilióny sekúnd pred ňou i po nej? Že radosť je iba ak ma baví cesta, aj keď je fajn vedieť kam kráčam. Niekedy. Že ak nie som šťastná pre nič, len tak sama od seba, tak nič, žiaden cieľ, práca, človek mi šťastie neprinesie, i keď sa môžem slobodne a márne na to spoliehať.

Alebo ešte inak.

Že cieľ neexistuje. Všetko, čo tu je, je cesta, po ktorej kráčam. A jediná otázka, ktorá stojí za to, znie:

„Bavia ma kroky?“ a „Hrám sa?“ a „Stále sa hrám?“ a „Ešte stále ma to baví?“

Ak je niekde námaha, je prítomný odpor, ktorý obvykle prekonávame zvýšenou námahou. Trápime sa. A trápenie je signál, že kráčame od seba a nie sme na svojom pravom mieste. Keď sa uvoľníme, nápady a myšlienky prichádzajú samé. Sme zrazu inšpirovaní randiť so zámerom, zlákaní predstavou šťavnatého cieľa, ale tak ako vo vzťahu, túžime ísť cestou nekončiacej zábavy smerom k pravému zámeru, cestou nekončiaceho výsledku, tam kde je iba zábava teraz, iba zábava teraz, iba zábava teraz…

Záver prednášky

Pán lenivý zdvíhať ruku si prišiel po kontakt. Chce sa porozprávať. Vďaka tomu, ako sa tu a teraz obaja cítime, viem, že som v správnom čase na správnom mieste. A tieto premeny lemujú cestu, ktorú milujem. Ďakujem.