Prečo volím plynutie a nie self-management?

Toto je článok o tom, prečo by som už nikdy nešla na kurz o efektívnom seba-riadení, ktoré som voľakedy organizovala…ups! 

Dobrý pocit stále a nie za odmenu

Volím plynutie, po anglicky známy koncept „flow“, lebo sa cítim o 100000… % lepšie (nie je dosť núl ktoré by tento pocit vyjadrili). A cítim v kostiach, že doba s dôrazom na seba-manažment a ešte efektívnejší seba-manažment a ešte efektívnejší seba-manažment po absolvovaní viacerých kurzov o seba-manažmente evolučne končí ako zastaralý, ťažší a značne nevyhovujúci spôsob žitia a bytia v tomto svete. Volím plynutie, lebo po vyslovení slova „plyniem“ sa mi vylučujú do krvi endorfíny, kým po vyslovení krkolomného „efektívne sa manažujem“ mám horkú, jedovatú chuť na jazyku. Lebo priznajme si, self-management vie byť krkolomný a nechutí. Niektorí z neho aj vyhoreli a ešte nikto z neho nebol v extáze. Ten najefektívnejší z efektívnych si nanajvýš vydýchol po zvládnutí svojho plánu dňa či päťročnice. Naopak pri plynutí ešte nikto nevyhorel, zato do blaha ma dostáva pravidelne.

Keď plyniem, zažívam radosť a pohodu a plnú spokojnosť s týmto okamihom, založenú na odovzdaní, sústredení sa na ďalší krok a dôvere

Plynutie sprevádzajú IBA príjemné pocity. Ide o plné prežívanie prítomnosti za sprievodu úplnej dôvery v to, čo sa práve deje vo mne či v okolí, kde reštrikcie času a priestoru a mysle lipnúcej na pevných predstavách o správnej a nesprávnej trajektórii udalostí, prestávajú hrať rolu. Všetko sa deje a plynie pre moje dobro. Samé od seba. Bez námahy. Nemusím nič riadiť ani kontrolovať. Všetko je ako má byť. Dôverujem životu. Mňaaaam.

Ozajstní znalci dobrého života si tento pocit vychutnávajú zámerne. Poslúžia napríklad koníčky umožňujúce ponoriť sa do chvíle tu a teraz naplno. Už si sa s tým určite stretol, zabudneš vtedy na všetko, aj že si, iba proste si. Oddaný tejto chvíli spievaš svoju pieseň. Slastný pocit súhry a plynutia so životom vie priniesť maľba, tanec, lezenie či iné športy alebo aj vyšívanie, obľúbená to forma meditácie našich starých mám. Šikovnejší plynú každodenne aj v práci a blahobytie im prináša živobytie. Cieľ všetkých, ktorí sa majú naozaj radi.

Dôvera a hra sú kľúčmi k plynutiu

Plynieš, keď robíš to, čo ťa baví a tak, ako ťa to baví. Preto hra. Očakávaš pozitívny vývoj a máš radosť z cesty, nielen z cieľa. Preto dôvera. Vieš, že všetko hrá v tvoj prospech a môžeš sa uvoľniť a vychutnávať si jazdu. Je to parádna jazda, lebo nevyžaduje námahu, robíš to, čo je krásne ľahké, čo vieš a využívaš pritom svoju silu a schopnosti. Si vzrušená z objavovania nových možností a netušených schopností, prekvapuješ samú seba. A okrem seba plne dôveruješ všetkému okolo, si so všetkým „za jedno“. Vieš, že svet, vesmír, život, boh, zdroj, čo len chceš, je priateľ a je na tvojej strane. O túto vyššiu moc a inteligenciu sa vnútorne opieraš, už nestojíš sám vojak v poli, zmätený a ponechaný iba na seba, odtrhnutá od svojho zdroja / samej seba. Prechovávaš úctu voči súvislostiam, ktoré zo svojej ľudskej pozície nemusíš chápať ale dôveruješ im.

Napríklad vieš, že tie správne dvere sa ti otvoria v správnom čase. V ideálnom čase, vtedy, keď nastane súlad medzi vnútornými a vonkajšími podmienkami. A realita, ktorú zažívaš, ti zrkadlí ako na tom si, čo je v tebe prítomné – tvoje vedomie a energiu úspechu. Zažívaš úspech. Vnímaš ako sa veci dejú samé od seba, mimo logiky, synchrónne. A ty iba nasleduješ vodítka, ktoré ti život neprestajne posiela vo forme pohnútok, nápadov, náhodných stretnutí a udalostí, ktoré nevymyslíš. Vieš, že všetko, čo sa deje, sa VŽDY deje pre teba a NIKDY nie proti tebe. Už nemusíš proti ničomu bojovať, ani sa brániť udalostiam, či prinášajú vznik či zánik. Si v stave dovolenia a odovzdanosti. A je jedno či sa jedná o únavu, s ktorou si nepočítal, náhlu zmenu okolností, chorobu ktorá vyžaduje zastavenie či o odchod niekoho alebo niečoho z tvojho života. Ide o hlbokú spätosť so životom a dôveru v jeho správny chod a hlbší zmysel. Ako sa cítiš v takomto priestore?

Ukážka seba-manipulácie, pardón seba-manažmentu

Naopak námaha, nechuť a iné zlé pocity sú ukazovateľom toho, čo nie si a priestoru, kam nepatríš. Má to príchuť nátlaku či zápasu samého so sebou. Výsledkom je inštinktívny odpor a prokrastinácia, slovensky postávanie na mieste a prekonávanie sa vôľou. Je namáhavé nebyť sebou. Je vyčerpávajúce robiť čo nechceš a zdrvujúce byť niekým, kým nie si, či nedovoliť si byť tým, kým naozaj si. Manipuluješ svoje nežiadúce pocity, ktoré ti poskytujú pravdivé informácie o stave vecí, vyvíjaš tlak na seba a pokúšaš sa podobne manipulovať realitu vrátane ľudí v okolí. Inými slovami, staviaš sa do role toho, kto vie lepšie než život, čo má byť a čo nemá byť a do role toho, kto to vie ukontrolovať. Nikdy však neukontroluješ všetko. Márna snaha, stres a sklamanie.

„Sme ľudia, nie spotrebiče!“

Požičiavam si slová vedenia športového klubu môjho syna, kde sa v prvom rade orientujú na to, čo deti baví a nie na výkon. Odkaz pre hyperambicióznych rodičov, ktorí robia výkonné spotrebiče zo seba a ich deti sú ďalšie v rade. Hmmm…viac či menej sme s tým všetci vyrastali, je to pre nás naučené správanie, otázka však je, či nám to vyhovuje.

Plynutie je život po prúde a všetko ostatné je životom v proti-prúde. Kde plávaš so životom po prúde a kde ideš v proti-prúde? Samozrejme, proti-prúd vie spevniť svaly a z času na čas sa mu ťažko vieme vyhnúť, ale ako hlavný spôsob žitia má za následok stres, vyčerpanie, duševné a telesné choroby a hlbokú nespokojnosť s vlastných bytím.