Užívaj si blaho (časť 2.)

Tadááá…v tomto blogu ponúkam účinné spôsoby, ako si dopriať blažené pocity. Schválne nehovorím „ako si privodiť“ blažené pocity. Aby si si užíval/a blaho totiž nemusíš nič urobiť, naopak, treba niečo zásadné prestať robiť. 

Blaho je naša podstata, základný a pravý stav bytia a stačí sa mu prestať brániť.

Povedz všetkému áno

Úplné prijatie všetkého, čo je v tvojom živote, je prvý katapult to blaha. Netvrdím, že sa ti musí všetko páčiť, stačí že to príjmeš. Úplne a bezozbytku. Proste dovoľ všetkému byť, aké je. Povedz áno niečomu alebo niekomu, kto sa ti nepáči a tým dovolíš tejto forme bytia existovať (aj v sebe poprosím). Oslobodíš ju, integruješ, tvoja vnútorná vojna s touto formou skončila. Zložíš zbrane a nastolíš mier. A potom s tým môžeš pracovať, ak chceš, ale po dobrom. Najviac utrpenia vzniká, keď sme proti svetu, aký je. Byť v opozícii so svetom sa však nevypláca. Naopak, inšpiruj sa ním. Dovoľ sebe i svetu mať svoje prešlapy. Taká je povaha sveta, dovoľujúca. Keď to znesie svet, znesieš to aj ty. Vyskúšaj ako chutí, keď skončí tvoj odpor. Cítiš to?

Odpusti

Odpustenie je od slova „pustiť“, čo znamená, že toho, koho si doteraz vinil, možno roky držala v imaginárnej väzbe, pustíš na slobodu. Neznamená to, že už nebudeš vidieť jeho či jej chyby a prehrešky, alebo ich nejako ospravedlníš. Znamená to, že dovolíš tým chybám a prehreškom, že sa stali. Dáš svoje áno minulosti aj napriek tomu, že bolela. Dovolíš minulosti byť takou, aká bola. To je odpustenie.

Dôveruj

Že život či vesmír má vyššiu inteligenciu ako ja a ty podobne ako my máme vyššiu inteligenciu ako naše orgány, naše orgány majú vyššiu inteligenciu ako bunky, z ktorých sú zložené a bunky majú navrch voči vlastným molekuliam, a tak ďalej a tak podobne, chápeme… že existujú vyššie súvislosti, ktoré proste ťažko z našej úrovne úplne porozumieť podobne, ako bunka v mojom tele asi nechápe, že je súčasťou bytosti, ktorej hovoria Marcela. Dôveruj, že kocky sú hodené správne a že ako Albert Einstein povedal, v konečnom dôsledku stojí naše šťastie na rozhodnutí, či vesmír je alebo nie je priateľský. Na všetko, čo sa v tvojom živote deje, sa preto pozeraj s kladným nastavením mysle. Uznaj, že na každú jednu udalosť sa môžeš pozerať v dobrom aj v zlom a uvedom si, že máš moc si vybrať. Od tohto kroku totiž veľa závisí. Je to rázcestie do blaha alebo bolesti.

Nevidíš za roh, a predsa si myslíš, že dopredu vieš, čo ťa tam čaká. Že vieš, čo je pre teba dobré. Opak je však pravdou. Koľko je vecí, ktoré si v svojom živote chcela a dnes je dobré, že sa nestali? Alebo koľko vecí si chcel, ktoré sa stali a nakoniec ti nepriniesli to, čo si od nich čakal? A koľko vecí, ktoré si nechcela a stali sa, sa nakoniec ukázali ako to najlepšie, čo sa ti mohlo stať? Radšej sa preto opýtaj: „Ako sa to či ono deje pre mňa?“ Nič, naozaj nič sa nedeje proti tebe. V tom najhoršom prípade majú veci neutrálnu povahu alebo sú takzvaným budíčkom, impulzom sa prebrať, posúvajúc nás na lepšie miesto. V tom najlepšom prípade sú odmenou, darom. A všetky nám umožňujú rásť.

Hraj sa

Život je hlina, ktorú tvarujeme podľa svojich predstáv. Pozeraj sa odteraz na všetky skutočnosti nie ako na fixné, ale tvarovateľné. Nič totiž nie je fixné. Všetko je v pohybe a všetko sa mení. Dnes nie je jediná bunka v tvojom tele, s ktorou si sa narodil a ani o tom nevieš, iba dôveruješ, že tvoje telo sa o všetko postará a si to stále ty. Si? Si dnes rovnaký, aký si bol včera, pred rokom, pred 20timi rokmi? Dá sa teda povedať, že už nie si tou, ktorou si bola pred tými rokmi, že si iná, nová bytosť? Vyzerá to tak. A zároveň cítiš v sebe niečo večné, čo zostáva… Tvoj statický pohľad však veci, na ktoré sa dívaš, fixuje, tvoj fluidný pohyblivý pohľad umožní ich tvarovanie, ohýbanie, lebo pohľad na vec, mení vec. Každú vec, každý zážitok, každú skúsenosť spoluvytváraš a môžeš sa s ňou hrať. Ako s hlinou. Tak ako sa ti páči. Máš vplyv, máš moc nad tým, aký bude jej finálny tvar. Minulosti, prítomnosti, budúcnosti. Áno, keď zmeníš svoj pohľad na minulosť, tak ju de facto prepíšeš. Keď zmeníš svoj prítomný pohľad, píšeš novú budúcnosť. Vychutnaj si túto moc. Pre tvoje blaho je dobré vedieť, čo chceš a je dobré byť slobodný, neobmedzená v tvorivom prejave. Hraj sa s tým.

Odovzdaj sa tu a teraz

Žijeme iba v prítomnom momente. Nie je nič iné než večné „teraz“ a keď si tu a teraz prítomná, tak si čistým prúdom vedomia pozorujúcim svet ako sa uskutočňuje. V momente, keď sa naplno odovzdáš akejkoľvek skúsenosti, ktorá sa práve deje, odstrániš odpor voči tomu, čo je a objímeš svet, aký je, v láske. A je úplne šuma fuk, čo sa práve odohráva! Ty to všetko iba pozoruješ a hovoríš áno vľavo, áno vpravo. A potom s tým môžeš ďalej pracovať, pardón, hrať sa. Život je hra, ak prijmeš jeho pravidlá.

Dobre mysli

Myseľ sa naproti prítomnému vedomiu pohybuje v príbehoch, minulých či budúcich. Alternatívny názov pre minulosť a budúcnosť je príbeh. Nie je to skutočnosť, je to ne-skutočnosť alebo predstava. Tvoje telo je vždy prítomné, ukotvené v tu a teraz, ale hlava často lieta v príbehoch. Pokiaľ nevieš dobre navigovať svoje myšlienky, tak tento let môže byť krkolomnou jazdou. Nemáš alebo máš slabú kontrolu nad tým, kam sa vezieš, či presnejšie „kam ťa to vezie“?  Pokým nebudeš mať poriadok v myšlienkach, nebudeš mať kontrolu nad svojim životom. Sú myšlienky, s ktorými sa máš dobre a sú myšlienky, s ktorými ti je na figu. Rozdiel si uvedomíš podľa toho, ako sa s tou ktorou myšlienkou cítiš v tele a vedz, že myšlienky prinášajúce zlé pocity sú tie, ktoré k tebe nepatria, preto sa máš s nimi zle (podobne ako s ľuďmi, prácou…). Choď tam, kam patríš, k predstavám, ktoré ti prinášajú dobré pocity, sú k tebe láskavé, nežné, zhovievavé, odpúšťajúce, podporujúce, milujúce. Nabíjajú ťa pozitívnou energiou, inšpirujú. Už pri malom vybočení z dobrého pocitu zachyť tú slabú negatívnu frekvenciu myšlienky, na ktorú si práve myslel. Opustila si sa, tak sa k sebe vráť. Všetko, čo zažívaš, je odrazom myšlienok, ktoré myslíš.

Pestuj vďačnosť

Všímaj si veci v sebe a okolo seba, ktoré fungujú a buď za ne vďačný. Veci, ktoré sa (ti) podarili, tie ktoré ti prinášajú radosť a uspokojenie. Nastavenie bežného človeka je totiž opačné, to v čom sa nám darí a čo je dobré, čo v našom živote funguje považujeme za samozrejmosť a laser pozornosti opierame o to, čo nefunguje, čo nie je „dosť dobré“. To, čomu venujeme pozornosť, toho pribúda a preto investuj čo najviac svojej pozornosti do všetkého pekného v tvojom živote. A preži naplno vďačnosť, dennodenne sa okúp v nádhernom pocite vnútornej vďaky a radosti, aj z maličkostí, mäkkej teplej postele, či niečoho, čo ťa potešilo.

Choď do blaha

Existuje priestor, nazvime ho tvoje pravé miesto, miesto, kde si doma. Kde ti je dobre. Výborne. Štastne…lebo tam si plne v súlade s tým, kým naozaj si. Kde sa kúpeš v dobrom pocite, ponorená v hre, nechávaš sa unášať životom v plnej spokojnosti a odovzdanosti, v zdraví a dôvere, preciťuješ krásu a pôvab života, jeho harmóniu, živosť, rozmanitosť. Je to tam, kde má život pre teba šťavu, je to tvoj ideálny stav. Kde si v harmónii sama so sebou, kde si sám sebou. Uvedomuješ si spätosť so všetkým, čo je a vnímaš svet ako hru foriem, a svoj život ako vlastný, jedinečný tanec v tomto časopriestore. Kde si uvedomuješ silu, moc a slobodu hrať svoju hru, ovládať a vytvárať tento priestor, ako sa ti páči. Cítiš ako sa ti v tele vyplavujú hormóny šťastia a zažívaš skutočne blažené pocity, lásku, radosť, pokoj, krásu, súznenie. Kde tvoja tvorivosť nepozná obmedzenia a radosť z tvorby a jej zmyslu nepozná prekážky na ceste, iba terén hracieho poľa. Kde žiješ svoj vlastný sen ako film zároveň v roli herca i diváka. Kde si v bezpečí, pohodlí a máš dostatok všetkého, kde je základným stavom blahobytie v každej oblasti. Kde život odpovedá na všetky tvoje túžby kladne a teba ich zhmotnenie nestojí žiadnu námahu.

Ako sa ti tento priestor páči? Cítiš jeho chuť?

Uži si blaho…

Mám dobrú správu. Tento priestor je tu stále. Zabúdame, kto sme, aby sa mohli k sebe vrátiť a zažiť sladkú chuť návratu. Každého cesta je iná, ale život nám neprestajne dáva vodítka a naozaj každý má k nemu prístup. Pocity v tele sú semafor. Povedia ti, či v ňom si alebo nie a ako si blízko. Mohla som povedať aj ako si ďaleko, z pohľadu rozumu jedno a to isté, no blízko má oveľa krajšiu farbu, nemyslíš? Blízko je proste blízko a ďaleko je proste  ď  a  l  e  k  o  .