Porozprávam ti o blahu a bolesti

V skutočnosti ťa každá bolesť iba tlačí do blaha. Inšpiruje ťa hľadať pravé, lepšie, zdravšie miesto v živote. Bolesť je vždy miestom, ktoré si pýta POZORnosť. Miesto odklonu. Od seba, svojho pravého Ja. Od miesta, kam patrím. Zdravia. Ukazuje miesto nezdravé, choré. Či už na tele alebo na duši. Keby to nebolelo, nevedeli by sme, že niečo nie je v poriadku, že? A nezačali liečbu… POZORne sa do seba zahĺb. Kde ťa život najviac bolí? Kde ťa tlačí päta? V akých situáciách, s kým a prečo? Čo v tejto chvíli nie je v tvojom živote v súlade s tebou, teda NIE JE TAKÉ, AKÉ MÁ BYŤ? Bolesť na to miesto disharmónie, odklonu neúnavne poukazuje. A zväčšuje grády, ak ju ignoruješ. Lebo život ťa miluje a chce, aby si sPOZORnel a konal, čiže obnovil rovnováhu, zdravie a dobrý pocit. Aby si sa vrátila späť k sebe, ak si sa niekde stratila.. 

Neprišla si sem trpieť. Aj keď to tak niekedy vyzerá. Celé je to nepochopené. BOLESŤ ŤA VŽDY TLAČÍ DO BLAHA. A peklo je v službách neba… DÔVERUJ TOMU, ČO CÍTIŠ. DÔVERUJ BOLESTI. DÔVERUJ SEBE. A nechaj sa viesť… Možno veľa pracuješ. Možno niektoré veci v niektorých vzťahoch ti nesedia, nechutia. Chceš to inak. Možno robíš, čo nemáš a nerobíš, čo máš. Hovoríš áno, keď chceš povedať nie a hovoríš nie, keď chceš povedať áno. Alebo hovoríš veci spôsobom, akým ich nemáš hovoriť. To bolí. Našťastie vždy, keď som alebo niečo okolo mňa je mimo. 

Pocity sú tvoje vrodené GPS, vedú ťa po ceste životom a doporučujem im dôverovať viac než rozumu. Rozum spracováva skutočnosť, ale bez spojenia so srdcom necíti, a tak nepozná TVOJU PRAVDU o všetkom v tvojom živote. Je čas sa začať rešpektovať a používať svoju vrodenú výbavu. POCITY. Dostala si GPS zadarmo ale ty si myslíš, že vieš lepšie, kde je sever. Ignoruješ svoje pocity, dokonca ti vadí to jej neustále: „Čo najskôr sa otoč do proti-smeru. Čo najskôr sa otoč do proti-smeru. Čo najskôr sa otoč…“ Neúnavne ti bránia pokračovať ďalej zlým smerom. Z cesty. Z TVOJEJ CESTY. Krásne, že? 

Vážiť si seba znamená dávať váhu tomu, čo cítim. Keď si seba nevážim, nebudem dávať váhu svojim pocitom a nenapravím veci tak, aby som sa cítila lepšie. Napríklad dovolím prekračovanie mojich hraníc. Keď sa cítim nepríjemne, nič nepoviem, nevyžiadam si lepší prístup k sebe, ani neodídem. Budem sa tváriť, že sa nič nedeje, kým vnútri to bolí.    Ber samého seba vážne. Daj na seba, teda dávaj váhu tomu, čo cítiš v každej chvíli. Daj na svoj vnútorný kompas, ktorý ti v každej chvíli ukazuje, kde je sever (pritom cítiš nejaké blaho), a keď sa ty alebo niečo odchýli z pravej cesty, budeš mať negatívne pocity (pocítiš nejakú bolesť).Pokým sa naplno nespojíme so sebou a nebudeme sa brať vážne, budeme sa v živote strácať, akceptovať neakceptovateľné a nutne vyrábať duševné smetie. Sebe a tým okolo zaMORovať životné prostredie. Toxickými emóciami, lebo ignorované pocity naberajú na sile. Keď sme k nim hluchí, klopú stále silnejšie, až by z toho jeden ochorel. Dá sa aj lepšie.

Sprevádzať ťa na tvojej ceste za blahom ti umožnia moje programy, terapia so mnou, či newlsletter, ktorý svojim odoberateľom občas posielam.

Páči sa ti, čo píšem? Pridaj sa k odberu mojich emailov.