Ako byť dobrým rodičom?

Pýtaš sa samého seba, ale nenachádzaš jasnú odpoveď. Chcela by si byť dobrým rodičom, no zdá sa ti to nedosiahnuteľné. Konflikty, problémy, emócie sú nad tvoje zvládacie schopnosti a netušíš, čo zmeniť ako prvé, len vieš, že niečo zmeniť treba.

Presne pre teba a všetkých rodičov, ktorí potrebujú poradiť, som vytvorila rodičovský minikurz. Je určený pre tých, ktorí strácajú trpezlivosť, svetlo na konci tunela a zdravý rozum. Tých, ktorí boli hodení do vody a v nej plávajú najlepšie ako vedia, ale chcú, potrebujú zásadne zlepšiť svoj plavecký štýl. Tých, ktorí chcú byť dobrým rodičom a majú pocit, že nie sú.

Začnem od seba. Priznaním.

Bola som nemožná matka. Hovorím v minulom čase, lebo už nie som a to, čo vytúženú zmenu prinieslo, chcem zdieľať v tomto blogu. A tiež ponúknuť konkrétnu cestu, ktorou keď sa vydáš, zmena k lepšiemu príde.

Kým som bola schopná tvoriť krajšiu budúcnosť, najprv som do čiastočnej miery opakovala moju traumatickú minulosť. Minulosť, v akej som vyrástla: krik, drámy, hádky, neustále kritiky, občasné bitky, tresty, vyhrážky a stále napätie v povetrí, aj keď bol „kľud“. Matkin odstrašujúci pohľad, keď sa veci nediali, ako chcela (čo je narcizmus a pomery v narcistických rodinných systémoch sa dočítaš v ďalších blogoch).

Poctivo som hľadala cestu späť k môjmu synovi, ktorého som na úvod psychologicky či skôr ľudsky „stratila“. Strácala som sa v roli rodiča, vediac čo nechcem, no netušiac, ako sa spolu dostaneme, kam chcem. Predstavu som mala. Harmonické spolužitie. A k tomu sa pridávala hanba za to, že som psychológ a mala by som vedieť najlepšie, ako sa správať a ako nesprávať. A ja som to aj vedela, no iba v hlave. Nevedela som všetky tie pravdy a návody na dobrotu a lásku zvnútorniť. Ich žiť. Vedela som, čo by bolo správne, ale necítila som to tak a moje telo tak nedokázalo žiť v denno-dennom živote. Alebo len chvíľu.

To je ostatne rozšírený problém našej (traumatizovanej) spoločnosti. V hlave poznáme všetky pravidlá, správne kroky, ako vyzerá láska, dobro a ako zlo, no nejde nám ich udržať, pretaviť do stabilného správania. Chvíľu sa na tých dobrých rodičov hráme, a potom nám prasknú nervy a robíme v dome poriadky starým známym násilným štýlom alebo si naopak necháme skákať po hlave. Ak si ako ja, tak sa oba prístupy zo zúfalstva striedajú.

Kričíme. Urážame sa. Hráme sa na tichú domácnosť. Celkovo si pričasto nerozumieme. To vieme. No nevieme si k sebe nájsť cestu, aj keď by sme veľmi chceli. Chcem, aby si vedel(a), že to nie je tvoja chyba. Skôr si prinášaš svoju nespracovanú minulosť do prítomného okamihu. A tiež je pravdepodobne tvojim problémom nedostatok pozitívnych vzorov. Kto ťa ich naučí, keď si ich nezažil(a) dostatok vo svojej primárnej rodine?

Ja sa o to pokúsim. Môj Rodičovský minikurz zhŕňa najdôležitejšie princípy dobrého rodičovstva, ktoré keď začneš uplatňovať, veci sa u vás doma začnú meniť k lepšiemu. Mám vyskúšané. Vyskúšaj i ty. Keď ti to pomôže, budem sa tešiť, lebo bude o jednu ďalšiu spokojnejšiu a pokojnejšiu rodinu na svete viac. Ak to nebude na zmenu stačiť, budeš vedieť, že je potrebné spraviť hlbšiu prácu na sebe, ktorá zahŕňa integráciu svojej narušenej minulosti, minulosti, ktorá narušila tvoju integritu a pravdepodobne potrebuješ pomoc druhého človeka s jej spracovaním. Lebo čo sa pokazilo vo vzťahoch, potrebujeme liečiť vo vzťahoch. Pokojne aj s psychológom. Najskôr obnoviť rovnováhu v svojom vnútornom prostredí, v sebe, aby mohla byť obnovená rovnováha vo vonkajšom prostredí, v tvojej rodine.