Trauma z detstva a udalosti ako rozchody, choroby, straty, zanedbanie a zneužívanie nám ubližujú. Ich následkom vznikajú v našom živote osobnostné, vzťahové a iné problémy. Prichádzajú duševné a telesné symptómy, bolesti a vnútorný zmätok. Život je často nad naše zvládacie schopnosti alebo ho zvládame za veľkých vnútorných a vonkajších kompromisov. A záťaž sa napokon prejaví na našom psychickom i telesnom zdraví. Podeľ sa o tú svoju, získaš pochopenie a liečenie, ktoré nezískaš, keď si na to sám

To, ako sa poznáš a prejavuješ, pravdepodobne nie je tvoje pravé Ja. Sú to tvoje obrany, ktoré ti v nejakom období života slúžili. Prakticky všetko, čo je s tebou „zlé“, začalo ako kompenzácia a ako mechanizmus prežitia (v detstve alebo neskôr). Preto si nezaslúži nič iné než rešpekt a súcit. Dnes "dysfunkčné" programy slúžili nejakej funkcii v minulosti a vznikli ako inteligentná adaptácia na záťaž (často v detstve). Slúžili nám v minulosti, no neslúžia našej prítomnosti a budúcnosti

Od ktorého sme viac či menej odpojení. A potom žijeme príliš z hlavy. Necítime (sa), a tak dostatočne ani druhých. Alebo ich cítime až príliš. Fyziológia našej nervovej sústavy ovplyvňuje našu psychológiu - kvalitu našich myšlienok, emócií a vzorcov správania a je výsledkom všetkého, čo sme v minulosti zažili (a naši predkovia;). Keďže sa rodíme do traumatizovanej spoločnosti a rodín, je naše telo posťahované a nervová sústava často dysregulovaná. Verbálna terapia doplnená o somatickú prácu uvoľňuje z tela kontrakcie, bloky a potlačené emócie a prináša nové zdroje, obnovuje zdravie, životnú silu a následne schopnosť krajšie žiť. Nielen prežívať

Iba cez pochopenie a prijatie späť odvrhnutých častí seba sa môžme meniť. Keď potláčame a odsudzujeme svoje nechcené časti, sme nútení opakovať bolestivú minulosť. Čo potlačíš, to pretečie. Čo integruješ, ti vráti späť životnú silu, vnútorný mier a možnosť byť tým človekom, ktorým chceš byť. Nie tým, ktorým musíš byť, kým tak neurobíš

Ukazuje na všetko nezdravé, nepravé, čo si pýta zmenu či zahojenie. V skutočnosti nás každá bolesť tlačí do novej reality. Z bolesti do blaha, z choroby do zdravia, z minulosti do budúcnosti, z toho, čo nemáme robiť, k tomu, čo máme robiť. Čím ju viac ignorujeme, alebo jej vzdorujeme, tým je väčšia. Čím ju viac príjmame a počúvame, tým viac inšpiruje a posúva do lepšieho. To, čo je staré, tesné, neslúži, pýta zmenu, chce prehovoriť alebo zastať svoju hranicu, sa hlási bolesťou. Ako inak by sme vedeli, že bola prekročená?

Statický pohľad (2D) hodnotí a posudzuje veci na dobre a zlé. Dynamický pohľad (3D) je zvedavý, skúma a chápe život v súvislostiach. V jeho pohybe a evolúcii. Všetko v živote sa dá pochopiť, ak chceš. Keď sa chápeš (a potom aj druhých), tak sa prijímaš a máš rada práve tam, kde si a aká si (a potom aj druhých). Iba dynamický pohľad na seba a život otvára dvere tam, kde boli predtým zatvorené. Porozumenie a súcit nahrádza posudzovanie a odmietanie. Prvá je odvaha byť (s) tým. Nech je to čokoľvek. Nová psychológia kladie dôraz na procesy všímavosti, zvedavosti, porozumenia, uvoľnenia, seba-opatrovania, seba-regulácie a organickej zmeny k lepšiemu, ktorá sa udeje postupne

Všetci sme do nejakej miery zranení, neprítomní a nevedomí. Čokoľvek v živote robíš a nerobíš, je výsledkom tvojej genetickej výbavy, minulej životnej záťaže, skúseností, spoločenských a rodových podmienok a prekonaných tráum. Tvojej osobnej histórie, ktorá je v skutočnosti nie 37, 44, 65, ale niekoľko tisíc rokov dlhá.. A tá celá sa odzrkadľuje v neurovývine a dnešnom fungovaní tvojej nervovej sústavy, ktorá čerpá z minulosti, ale sa aj neustále učí a adaptuje na svoje prostredie. Záťaž. Sklamania. Zranenia. Niekedy aj vojny a katastrofy. Na chýbajúce bezpečie, chýbajúcu podporu a lásku. Či ich stratu. U niekoho na zradu. Adaptuje sa obranami, ktoré sa ťa snažia iba chrániť a brániť. Umožňujú "to zlé" prežiť. Všetko na svete má svoju príčinu a dá sa chápať, no nie všetko treba znášať. Dnešná doba prináša nové poznatky a cesty liečenia, ktoré sme doteraz nemali, a tým skutočné možnosti zmeny. Ktoré náš osobný i spoločný svet tak veľmi potrebuje, aby sa dostal do väčšej harmónie a rovnováhy. V tomto svete nie je nikto, kto by bol imúnny voči utrpeniu a nehľadal niekedy zmenu

Energetická, somatická a psychologická zmena v tebe zmení napokon i svet okolo teba, tvoje okolie. Ak je terapia úspešná, tvoj život bude chutiť a vyzerať inak. Keď bojujeme o prežitie, sústredíme sa hlavne na seba, na svoje úzkosti a potreby a žijeme tak, "Aby dobre bolo. Aby sme prežili tento okamih". Keď sa uzdravíme, cítime sa viac slobodne a bezpečne v svojom tele i živote a máme konečne chuť sa starať o potreby a blahobyt svojho širšieho Ja - o svoje rodiny, susedstvá, komunity, spoločnosť, planétu. Treba však začať u seba. Evolúcia pokračuje a pre zlepšenie fungovania spoločenstva ľudí na Zemi a zastavenie vojnových konfliktov, neznášanlivosti, odvrátenie environmentálnych hrozieb, atď. sa potrebujeme každý individuálne i spoločne liečiť, naše telá a systémy

Rodíme sa do traumatizovanej spoločnosti a nemôžme byť iní a inde, než kde práve sme. Telesne, duševne aj spoločensky sme výsledkom našich predkov a všetkého, čo (sme) zažili a ako (sme) sa vyvinuli. Začíname tam, kde naši predkovia prišli a posúvame evolúciu seba, svojho rodu a človečenstva o kúsok ďalej. Najskôr sa v živote cyklíme a opakujeme históriu (nás a nášho rodu). Niekedy i veľmi dlhú dobu žijeme podobný príbeh, iba scéna a postavy sa menia. Znova a znova sme zraňovaní tým istým, či naopak zraňujeme. Ide o proces zrenia zmeny, ktorú v terapii vieme urýchliť. Tak, aby najskôr tvoj svet a postupne celý svet mohol prejsť z obmedzeného režimu prežívania - nebezpečia, nepriateľstva, nedostatku a nedostatočnosti (nižší mozog), do stále väčšej pohody a užívania si života - bezpečia, slobody, priateľstva, tvorivosti, hravosti a celkovej prosperity (vyšší mozog)