Niečo vám vo vzťahu škrípe? Pozrite si 5 znakov toxického vzťahu

rešlo niekoľko rokov a vzťah naberá zvláštne kontúry – napätie, stres a hádky. Namiesto príjemného spolužitia a spoločného šťastia prichádza negatívna energia, plač, klamstvá, choroby. Náš vzťah pripomína bojisko. Čo sa deje?

Pozrite si 5 okruhov, ktoré signalizujú toxický vzťah:

1. kompromisy v integrite:  Sľúbim, že prídem a na poslednú chvíľu to odvolám. Vymýšľam si výhovorky, lebo sa hanbím alebo bojím povedať pravdu. Klamem. Nezvládam to, čo chcem urobiť. Mením rozhodnutia, nedodržím slovo. Podvádzam alebo ignorujem partnerove podvody. Alebo naopak prenasledujem partnera, prítomné je žiarlivostné či závislostné správanie (chcem od partnera odísť, ale nedokážem to alebo unikám z domu skrze iné závislosti).
2. rôzne zdravotné problémy: Napríklad bolesti hlavy, kŕče, kvasinkové infekcie, opakované infekty, nespavosť, únava, nedostatok energie, preťaženie, dlhodobá sexuálna nechuť, zlyhania, frigidita, bolesti pri sexe, až po úzkosti, depresie, panické ataky.
3. zakrpatený rast: Prestanem rozvíjať svoje schopnosti, napĺňať svoje sny. Strácam záujem o nové veci. Nemám čas ani záujem pestovať svoje hobby. Strácam seba a neviem čo chcem.
4. izolácia: Prestanem udržiavať kontakt s rodinou, kamarátmi, musím pred partnerom obhajovať kontakt s osobami opačného pohlavia či kamarátmi. Uzatváram sa do seba, celkovo strácam záujem o vonkajší svet.
5. psychické alebo fyzické zneužívanie: Vo vzťahu sú fyzické tresty a násilie akéhokoľvek druhu, manipulácia, vytvára sa kultúra moci a strachu. Pribúdajú výčitky, nadávky, degradovanie, urážky, vyhrážanie, agresívne správanie, žiarlivosť, krik, plač, nezhody a drámy i pri obyčajných životných situáciách.

Ak sú uvedené znaky vo vašom vzťahu prítomné, položte si nasledujúce otázky: Je mi v tomto vzťahu dobre, užívam si ho? Prebúdza vo mne dobré, či zlé pocity, myšlienky, činy? Čo odo mňa tento vzťah vyžaduje? Čo mi dáva a čo berie? Kvitnem alebo chradnem? Keď si k niekomu večer v posteli líham a ráno sa pri ňom budím a aj tak sa cítim osamotene, prečo pri tomto človeku zostávam? Nebude mi lepšie samej/samému keď už tak či tak som sama/sám?

Často aj keď vieme, že je vo vzťahu viac negatívneho než pozitívneho, udržiavame ho pri živote. Prečo? Obľúbené psychologické vysvetlenie tohto paradoxného javu hovorí, že vždy robíme to, čo je pre nás prijateľnejšie a menej bolestivé a že teda istota mizérie je zrejme znesiteľnejšia než mizéria neistoty.

Treba však ísť ďalej.

To prečo ostávame, nie je vedomé rozhodnutie, naopak vedome často vieme, že by sa nám uľavilo, keby sme vzťah ukončili. Niekedy sa chlácholíme pseudoargumentami ako peniaze, spoločný majetok, čo deti či spoloční kamaráti, spomienky a podobne. Tie však pri hlbšom skúmaní status qua neobstoja – naozaj majú peniaze a majetok pre mňa väčšiu hodnotu než vlastné šťastie a radosť zo života? Naozaj chcem svoje deti vystavovať skúsenosti s toxickými vzťahmi v rodine a naučiť ich na vlastnom príklade kompromitovať/potláčať seba a kvôli „deťom“ obetovať svoje šťastie? Ak je spoločná história dlhá a z väčšej časti negatívna, naozaj jej chcem viac? A spoloční kamaráti… bez komentára.

Ako ďalej a prečo neodísť priskoro?

Rozhodnutie ostať, ponechať si túto nepríjemnú skúsenosť robíme, lebo intuitívne vieme, že pokiaľ nepochopíme jej zmysel v našom živote, tak ju budeme znovu vytvárať  i „nechtiac“ v nových vzťahoch.

Tiež intuitívne vieme, že sa netýka len „toho druhého, zlého partnera“, ale že vonku je len to, čo je vnútri, a tak tušíme, že za celý ten zmätok, jeho vznik a trvanie, sme nejako zodpovední. I Z POZÍCIE OBETE. A že táto skúsenosť je v našom živote kvôli tomu, aby sme porástli, rozvinuli sa, boli viac samým sebou. Ak si toto uvedomíš, tak gratulujem. Si na dobrej ceste.