“Máš na to právo” alebo ako na toxického partnera?

„Máš právo mi hovoriť čo chceš a ako chceš a správať sa ku mne akokoľvek. Máš právo o mne rozmýšľať akýmkoľvek spôsobom, ale chcem aby si vedel, že sa pritom cítim zle a nechcem tu v tejto chvíli byť. Necítim to ako správne.“ 

Je to oslobodzujúce vedieť, že tvoj muž, či žena a vlastne ktokoľvek v tvojom okolí môže byť kýmkoľvek chce byť. Nie je to o ňom, je to o tebe. Ak je tvoj muž toxický, nie je to iba o ňom a to z jediného dôvodu – ty pri ňom nemusíš byť. A ak si, je to tvoje rozhodnutie a znášaš jeho dôsledky a zodpovednosť za to, bez ohľadu na to, aké je to bolestivé.

“Nechcem od neho odísť. Investovala som do tohto vzťahu 2, 3, 10, 25 rokov…” 

Ale si uvedom, že napriek tomu môžeš odísť, kedy chceš. On má právo byť kýmkoľvek a akýkoľvek a ty máš právo sa rozhodnúť, či túto skúsenosť pre seba chceš alebo nie. Je to slabé z tvojej strany, keď len znášaš, čo nechceš a argumentuješ: “Toto mi nemôžeš robiť. Nemôžeš sa ku mne takto správať!” Ale môže. On ti dokáže, že môže a má pravdu. Na svete je sloboda, má na to právo a ty máš právo sa rozhodnúť, či pri ňom chceš byť. Môže ťa držať na drátku 3 roky a potom ťa v strede noci po sexe opustiť, môže na poslednú chvíľu zrušiť vaše rande, nedodržať sľub, byť lenivý, nepozorný, hulvát, žiarliť na teba a vyčítať ti čokoľvek, že nie si k nemu dosť dobrá, jahodová, maková. To jediné na čom záleží je, ako na to ty zareaguješ. Je to zmocňujúce. Vlastne jediný dôvod, pre ktorý si skončila s toxickým mužom je, že si nevidela svoju silu a cítila sa do nejakej miery bezmocná. Akoby si si najala muža, aby ťa trestal, aby si sa mohla cítiť zle. Naučená bezmocnosť? Návyk trpieť? Zrkadlo? Možno je to v súlade s tvojimi životnými skúsenosťami a neveríš, že si niečo lepšie zaslúžiš.

Chyba!

Zaslúžiš si všetko na svete a čo len chceš. Zaslúžiš si lásku, milý prístup, teplo domova, láskyplnú pozornosť, dotyky, úžasné milovanie, bezpečné hniezdo, kde môžeš pristáť a cítiť sa, byť sama sebou. Fakt, že znášaš muža, ktorý ti ubližuje, či ťa využíva a kvôli ktorému sa cítiš zle len znamená, že si v minulosti prijala presvedčenia o sebe, že to tak má byť, prípadne sa aj sama k sebe správaš rovnako necitlivo a škaredo. Takže keď mu jednoducho povieš, že môže postovať na sociálnej sieti čokoľvek si praje, môže klamať, môže ťa odsudzovať, kritizovať, nachvíľu s tým len tak ostaň a zahĺb sa do seba.

Aký je to pocit? 

Zrazu si ho prestala kontrolovať a dovolila mu vybrať si, kým chce byť. Zrazu z neho nerobíš bábku, ktorú poúčaš a prestavuješ podľa seba, aby robila, čo chceš ty. Si pri sebe, sústredíš sa najmä na seba a komunikuješ pravdivo a úprimne čo cítiš: “Neviem, čo bude zajtra, ale v tejto chvíli sa nemám dobre s tým, čo a ako hovoríš. V tejto chvíli sa mi to vôbec nepáči. V tejto chvíli mám chuť od teba odísť a aj idem.” Neukazuješ pritom na nikoho obviňujúcim prstom, neútočíš v obrane naspäť, neprepadáš emóciám, ktoré ťa paralyzujú a znemožnia na úrovni odpovedať na vzniknutú situáciu. Jednoducho vyjadruješ, že to, čo od svojho muža počuješ, k tebe neprechádza a nie je v súlade s tvojim systémom, presvedčením a tou časťou teba, ktorá si myslí, že si úžasnou ľudskou bytosťou hodnou lásky a rešpektu za každých okolností BODKA.

Aj tri bodky sem dám, ak bude treba… 🙂

Máš na to právo

Čo muž robí nikdy nebudeš vnímať neutrálne a budeš naňho reagovať emocionálne, pokiaľ ho neoslobodíš a nedovolíš mu byť kýmkoľvek. Naozaj postačí ak povieš: “Toto čo mi hovoríš ma bolí, mám z toho hnusnú chuť na jazyku, je to ble, fuj a mám chuť ťa udrieť. Idem radšej preč.” A odíď. Aspoň z miestnosti. Aspoň na teraz. MÁŠ NA TO PRÁVO.*